I don't know you, Harry Styles

Kapitola 47

LOLA

Uvarila som nám horúcu čokoládu a čakala som, čo mi Lucy povie. Myšlienkami bola úplne mimo, len pozerala na stenu pred sebou.

„Halo, preber sa." Štuchla som do nej

„Tak už mi povieš čo sa stalo?" vyzvedala som

„Povedal mi, že ma má radšej ako kamarátku." Vypadlo z nej zrazu, ale súdiac jej výraz netešilo ju to.

„Pokračuj."

„Povedal mi o Nicole. Vlastne nič extra zaujímavé som sa nedozvedela. Len to že ju stále ľúbi." Dokončila a prikryla si tvár dlaňami.

Lucy

„Aj keď sa občas správam ako kokot, všetko má svoje opodstatnenie. Včera som mal dlhú debatu s Gemmou a usúdil som, že sa s tebou musím porozprávať. Viem že si zmätená, rovnako ako som ja" nadýchol sa ako keby nevedel nájsť tie správne slová. „Nicole je osoba, ktorá bola pre mňa kedysi veľmi dôležitá. Aj napriek tomu, že sme sa dlho nevideli stále ma miesto v mojom srdci. Rovnako ako ty." Pozrel mi priamo do očí. Nevedela som čo mu mám povedať v hlave som mala tornádo myšlienok, ktoré som v tej chvíli nedokázala spracovať.

„Páči sa mi aká si výnimočná. Páči sa mi na tebe to ako sa vieš postarať o seba, o súrodencov a na úkor seba samej sa snažíš všetkým vyhovieť. Nemala by si si lámať hlavu s tým, že si o niečo prišla keď si nechodila von. To nie je skutočný život. Skutočný život je mať rodinu a lásku."

„Znamenáš pre mňa viac. Si viac než len kamarátka." Zašepkal hľadiac pred seba.

„Ale momentálne mam v hlave taký zmätok, že si nie som istý tým, či chcem aby z toho bolo niečo viac."

Cítila som ako mi srdce, bije ako o život. Pocit, ktorý som mala sa podobal situácií ako keby stojím pred celým obecenstvom s tým, že som niečo prehrala a jediné po čom túžim je utiecť preč.

„Ľúbiš Nicole?" opýtala som sa priškrtene.

„Neviem." Vypadlo z neho na koniec.

Nemalo zmysel aby som s ním ostávala von. Bolo niečo pred šiestou a začalo sa rozvidnievať.

Chcela som mu povedať, že odchádzam ale nepríjemne ticho, mi vzalo všetky slová.

„Lucy?" zašepkal, čo ma donútilo sa na neho pozrieť.

Jeho oči boli červené, neplakal, ale vyzeral zničene.

„Pozri Harry, ja radšej pôjdem." Hneď ako som dokončila tú vetu, pocítila som jeho pery na svojich. Ten bozk bol plný sklamania, vášne a bolesti. Aj keď som s ním chcela ostať a bozkávať ho, nemohla som. Odtrhla som naše pery od seba, obaja sme sťažene dýchali a v tej chvíli som zo seba dokázala dostať iba dve slová.

„Zbohom Harry." zašepkala som a okamžite som vystúpila preč. Skôr než stihol zareagovať som prebehla cez ulicu a smerovala k Lolinmu domu, ktorý bol neďaleko. Samozrejme mi začal hneď vyvolávať, tak som ho v jednom kuse rušila. Prešli asi 3 minúty, kým ho to omrzelo a ja som mohla konečne zavolať svojej najlepšej kamarátke.

LOLA

„Dnes nejdeme do školy." Vyhlásila som hneď po tom, čo sme zmeškali autobus.

„Lola, budeme mať problémy." Protestovala Lucy, ale mala smolu. Nedovolím jej ísť do školy. Bola úplne hotová, aj keď sa snažila tváriť že je všetko v poriadku.