I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 38

           

Onedlho sme zastavili na parkovisku. Vonku dosť fúkalo a schyľovalo sa k poriadnej búrke.

Rýchlo sme prebehli smerom k reštauráciam. Avšak nevošli sme ani do jednej z nich. Spýtavo som sa pozrela na Harryho, ktorý ma chytil okolo pása a viedol smerom k rieke. Pri jej brehu stálo niekoľko reštauračných lodí. Bola som nesmierne prekvapená a zároveň som sa tešila. Vždy som sa chcela navečerať na takomto mieste.

Hneď pri vchode k nám pribehol čašník a usadil nás. Neviem ako Harry, ale ja som bola dosť hladná.

„Kam by si chcela ísť keď sa najeme?" opýtal sa ma

„Asi to nechám na tebe."

„Nemáš žiadnu konkrétnu predstavu?" pousmial sa.

„Ani nie, ale táto reštaurácia a to vynikajúce jedlo je úplne super."

„Som rád, že sa ti tu páči s Gemmou sem chodíme často."

„Ako sa má inak? Už som ju dlho nevidela, keďže už nechodím do práce a venujem sa iba škole."

„Má sa fajn. Má nového priateľa a vkuse je s ním u nás. Je to otravné." Zatváril sa pohoršene.

Keď sme dojedli Harry zaplatil, ignorujúc moje námietky, že si svoje jedlo zaplatím sama. Po ceste k autu sme sa dohodli, že pôjdeme do istého klubu v centre. Nebol to klub kde sa chodila ožierať mládež ale miesto, kde každý piatok mladí ľudia súťažili. Či už v tancovaní, jedení, proste v hocičom.

„Nie som typ dievčaťa, ktoré ťa nechá vyhrať." Natrela som mu to po ceste.

„To ešte uvidíme." Zaškeril sa

Keď sme tam dorazili, bolo tam už plno ľudí a panovala tam neskutočne dobrá nálada. Harry samozrejme poznal asi ¾ ľudí, okolo ktorých sme prešli.

„Čím začneme?" opýtal sa ma.

„Poker." Pousmiala som sa. Bola to jedna z mála vecí v ktorých som fakt vynikala. Aspoň sa tak nestrápnim. Teda dúfam. Do hry sa pridal Harryho kamarát Mark s priateľkou Rose.

Musela som uznať že Harry bol ťažký protivník. Vôbec to nebolo ľahké.

„Tak čo Styles neverím, že ťa porazí dievča." Smial sa z neho Mark.

Po niekoľkých minútach som vyložila karty na stôl a Harry len nechápavo sledoval.

„Si prvá čo ma porazila v pokri." Krútil s hlavou.

„Možno nabudúce." Odpovedala som bez štipku irónie.

„Idem kúpiť niečo na pitie, čo si dáš?"

„Malinovú limonádu." Keď som niečo milovala, boli to limonády.

Hneď ako sa Harry s Markom vyparili ma začala Rose spovedať.

„Si Harryho priateľka?"

„Nie, sme iba kamaráti." Odpovedala som okamžite. Neviem síce čo znamenali tie bozky, ale nechcela som si robiť ilúzie.

„Tomu neverím, nepoznám Harryho dlho ale myslím si  že ťa má rád."

„To neviem." Pokrčila som ramenom.

„Ver  mi. Vidno to na ňom." Povzbudivo sa usmiala.

Keď sa chalani vrátili vystriedali sme ešte niekoľko hier. Stolný futbal, karty a podobne. Už dlho som sa tak dobre nebavila. A hlavne s Harrym. Celý čas sme si vymieňali pohľady a skutočne som mala pocit, že sa mu páčim.

Bolo niečo pred pol nocou, keď mi začal zvoniť telefón. Bolo to neznáme číslo a čakala som, že to bude Katie, ktorá iste plánovala moju vraždu. Ostala som však prekvapená.

„Harry , musím už ísť, prepáč mi to." Ospravedlnila som sa. Nemala som v pláne odísť tak skoro, ale okolnosti sa zmenili.

„Prečo?" opýtal sa prekvapene

Nechcela som ho zaťažovať svojimi problémami. „Niečo sa stalo, nič vážne len musím odísť, ty kľudne ostaň tu a zabávaj sa." Usmiala som sa. Hneď ako som sa otočila jeho ruka chytila tu moju a jemne ma potiahol naspäť.

„Lucy, povedz mi čo sa stalo." Jeho pohľad bol vážny.

„Nič vážne, len musím ísť za Lily."

„Tak pôjdem s tebou." Reagoval ihneď.

„Harry to nemusíš, nechcem ťa  zaťahovať do mojich osobných rodinných problémov."

„Bez debaty, aj tak je už veľa hodín a boli by sme tu maximálne polhodinu."

„Tak dobre." Súhlasila som

Onedlho sme sedeli v aute a Harry sa ma opýtal na adresu. Bola som prekvapená v akej štvrti to otec vlastne žije. Rozhodne nepatrila medzi priemerne, ale priam nadštandardne.

„Tu žije tvoj otec?" opýtal sa Harry zvedavo

„Zrejme áno, chcel aby som sem prišla tiež." Povedala som potichu

„Nemusíš o tom hovoriť keď nechceš, viem že rodinne vzťahy sú citlivá téma. Sám o tých svojich nerád hovorím." Vypadlo z neho zrazu.

Úplne som ho chápala, aj keď priznám, že mi v hlave začalo vŕtať aké problémy ma na mysli. Pamätám si ako som ho raz po škole videla v dosť zlom stave. Avšak bála som sa to znova vytiahnúť, vtedy reagoval dosť podráždene.

Onedlho sme konečne zastavili pred domom. Respektíve vilou. Vonku začínalo pomaly pršať. Vystúpila som z auta a Harry ma hneď nasledoval. Dvere nám otvoril Tommy a držal za ruku plačúcu Lily. Hneď ako ma videla, hodila sa mi okolo krku a hneď ako videla Harryho zabudla na plač a začala sa tešiť.

Harry ju vzal na ruky a začal jej niečo hovoriť.

Tommy mi povedal že otec je na firemnom večierku a príde až neskoro ráno. Opatrovateľka s nimi ostať nemohla a mala na nich dávať pozor Maisie. Tá však nebola doma a Lily sa sama bála. Čudujem sa že si otec nevšimol aká je nezodpovedná. Napísala som mu sms, nech mi okamžite zavolá a vysvetlila som čo sa stalo. Maisie som sa ani neobťažovala volať. Už mi je vážne ukradnutá. Harry mal Lily na rukách a tá ho navigovala smerom k jej izbe.

„Ostanete tu so mnou spať a ráno sa budeme spolu hrať, že?" ihneď zisťovala.

„Lily, to asi nepôjde." Snažila som sa jej to vyhovoriť.

„Tak aspoň tu ostanete spinkať?"

„Ja by som asi mal ísť." Vykoktal zo seba Harry.

Prikývla som mu, dosť trápne som sa cítila že som ho sem zatiahla.

„Nie. Musíš tu ostať. Lucy sa v noci tiež bojí." Zasmiala sa

Ostala som červene zazerať, aké klamstvá si to vymýšľa.

„Môžem tu ostať." Súhlasil.

Hneď na to sa nahol ku mne a zašepkal mi :

„Ale ja sa pre zmenu bojím búrok, takže budem musieť spať pri tebe."