I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 40

Unavene som vyšla z izby a snažila sa niekoho nájsť. Lily ani Tommy neboli v svojich izbách, takže som predpokladala že sú dole v kuchyni alebo obývačke.

„Dobré ráno, princezná" prekvapil ma Harryho hlas

„Ahoj." Začervenala som sa a odzdravila

„Dúfam, že si hladná v kuchyni sú pripravené raňajky."

„Ďakujem som."

„Lucy, prepáč ja už musím ísť, ale čo najskôr ti zavolám dobre?" zatváril sa previnilo

„Jasné v poriadku." Usmiala som sa uisťujúc ho, že je to v pohode.

„Tak zatiaľ ahoj." Povedal a pobozkal ma na pery. Jeho ruky ma silno objali a ja som ho chcela objať a už nikdy nepustiť.

Ani nie minútu po tom, čo Harry odišiel sa dovalila Maisie. Tvárila sa ako fúria, a podľa jej celkového výzoru bolo jasné, že ani nespala a je ešte pripitá.

„Kde si bola?" opýtala som sa jej.

„Nestaraj sa." Odvrkla

„Super, som rada že si tu nechala svojich mladších súrodencov samých. Otec by mal radosť."

„Určite by ho tešilo aj to že si si sem dovliekla neznámeho chlapa." Zaškerila sa

„Nie je neznámy."

„Pre otca je. Vieš aký ma nato názor. Čiže ak nechceš mať problém, nič nepovieš. A nezabudni na to upozorniť aj tých dvoch." Kývla smerom k Lily a Tomymu, ktorí boli v obývačke a pozerali rozprávku.

„Super." Povedala som už viac menej pre seba.

„Prečo nás nemá rada?" opýtala sa Lily, ktorá zrejme všetko počula.

„Ale má vás rada, iba je v puberte, ju to neskôr prejde." Utešila som ju.

„A prečo ocko nesmie vedieť, že tu bol Harry? Je môj frajer, môže prísť ku mne na návštevu!" zamračila sa.

Začala som sa smiať a objala ju „Nechaj to tak, že tu bol bude naše malé tajomstvo." Žmurkla som na ňu.

Bol začiatok decembra, jedného z najvýznamnejšieho mesiaca v roku. Aspoň pre mňa. Budem mať narodeniny, v škole bude vianočný večierok, na ktorom sa tradične všetci opijú a samozrejme všetky tie záležitosti okolo sviatkov. Ubehlo niekoľko dní od toho, ako som spala s Harrym u môjho otca. Otec nič nezistil, ale neviem si vysvetliť Harryho správanie. Viac krát som ho prichytila ako ma v škole pozoruje, pričom sa ku mne správal odmerane. Sem tam ahoj, ale nič viac. Lola mi samozrejme vynadala, že som cúvla, ona by s tým problém nemala. Neviem si pomôcť, chcem Harryho strašne veľmi, avšak bojím sa mu veriť. Stále mám v hlave varovania od jeho sestry. Dnes som po škole, mala menšiu debatu s Lolou, ktorá mi povedala, že by som tomu mala dať šancu.

„Lucy, žiaden chlap v dnešnej dobe nebude čakať. Daj tomu šancu a prestaň byť taká bojazlivá. Ak ti ublíži ja osobne ho nakopem." Zneli jej slová.

Dlho som váhala až som mu napísala správu, či nechce ísť von, len tak porozprávať sa.

Harry mi takmer okamžite odpísal, že ho to mrzí, ale že dnes už niečo má, takže jedine ak zajtra.

Dnes je piatok a veľmi sa mi nechce sedieť doma. Čo sa toho týka, momentálne som u mamy a je mi tak lepšie. Dokonca som zistila, že preferujem pokoj, hlavne ak doma nie sú moji súrodenci.

Od samej nudy som začala pozerať prvú sériu Game of Thrones, nakoľko tá mala oproti poslednej výborný scenár. (Nemohla som si odpustiť :D)

Bola som asi v polovici, keď mi zazvonil telefón. Prišla mi správa od Gemmy.

G : Ahoj, Lucy náhodou sa nemôžeš zastaviť v kaviarni? Mám pre teba ten papier.

Natešene som súhlasila aspoň zabijem čas. V práci som dala výpoveď, pretože mi už netreba peniaze a nemala som ani kúsok voľného času.

Hodila som na seba kabát a ponáhľala sa do nákupného centra.

„Ahoj." Pozdravila som Gemmu.

„Ahoj, rada ťa vidím." Okamžite ma objala.

„Ako sa máš Lucy?"

„Celkom dobre, len sa dnes strašne nudím." Posťažovala som sa.

„Vidíš, keby si tu ostala s nami, máš práce vyše hlavy. Okrem toho, idem dnes s kamarátkou von, ak chceš môžeš sa pridať."

„Neviem, nebude vám to vadiť?"

„Vôbec, bude to super." Usmiala sa na mňa, čím ma aj presvedčila.

O necelú polhodinku, sme sa stretli s jej kamarátkou Jessicou, ktorá už na prvý pohľad pôsobila zvláštne. Bola ku mne milá, ale pripomínala mi Daisy.

Vybrali sme sa do nie celkom najlacnejšieho podniku. Nálada bola fajn, až kým nedošlo k téme Harry Styles.

„Gemma, kde máš dnes tvojho chutného brata?" opýtala sa jej Jessica.

„Ani neviem, najskôr niekde chlastá, ako vždy."

„Koľkokrát ti mam hovoriť, aby si ho zavolala s nami von, mám rada mladších zajačikov."

V tej chvíli som ju začala nenávidieť.

„Veď máš priateľa." Zasmiala sa Gemma

„No a? To predsa nie je choroba. Ani Harrymu by to nevadilo, ako ho poznám."

„Harry sa v poslednom čase správa zvláštne, možno je zaľúbený." Odpovedala Gemma, z čoho som mala pocit, že to hovorí kvôli mne, ale tvárila som sa neutrálne.

„Len to nie. Snáď nie do tej vašej susedy, ozaj včera som ich spolu znova videla."

„Asi jej bol s niečím pomôcť, včera sa sťahoval jej brat." Mykla Gemma plecom a tvárila sa tak, že ju to ani vôbec nezaujíma.

„Ak sťahovanie zahŕňa oblizovanie, asi sa presťahujem aj ja." Zasmiala sa Jessica, ako jediná.

Nechápala som čo si o tom, mám myslieť a nechcela som to ani ďalej počúvať. Ako záchrana môjho života mi zazvonil telefón z čoho, som mala v tej chvíli neskutočnú radosť.

Vzdialila som sa od stola s ospravedlnením.

„Ahoj Lucy, kedy prídeš domov?" opýtala sa ma mama.

„Neviem, prečo?"

„Chcela by som sa s tebou dohodnúť na niečom ohľadom sviatkov, pretože sa to nenávratne blíži."

„Som vonku s kamarátkami, ak je to také súrne, môžem prísť aj hneď." Navrhla som.

Mama súhlasila, dokonca bola neďaleko, takže sme sa dohodli, že ma vezme domov. Gemme a Jessice som sa ospravedlnila, že musím odísť kvôli záležitostiam doma. Gemma, mi jedine povedala, že mi zavolá, na čo som prikývla a chcela už čím skôr vypadnúť.

Celú noc, mi vŕtalo v hlave čo povedala Jessica. Rozhodla som sa počúvnuť Loline rady a nemyslieť na sprostosti. Celú sobotu som bola nervózna zo stretnutia s Harrym, ako to bude prebiehať.

Bolo už šesť hodín večer a stále sa neozval, tak som sa mu rozhodla napísať, či to dnes platí.

Medzitým som sa osprchovala, navečerala ale odpoveď stále neprišla.

Rozhodla som sa teda, že si čas skrátim sledovaním televízie, pri čom som nechtiac zaspala.

Keď som sa prebrala, okamžite som sa pozrela na hodinky, ktoré ukazovali 2 hodiny ráno.

V duchu som si vynadala a hneď som sa snažila vyloviť telefón, ktorý mi zapadol medzi vankúše.

Avšak, odpoveď od Harryho mi neprišla.