I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA11

           

V nedeľu ráno som sa zobudila na príšerný Lilyn krik. Vystrelila som z postele a utekala som k nej. Takmer som vyvalila dvere, keď som vpálila do jej izby. Sedela na posteli a neskutočne plakala. Okamžite som k nej pribehla a zobrala ju do rúk. Doslova horela. Bola neskutočne horúca a to, že plakala ako blázon jej určite nepomáhalo. Okamžite som zobrala teplomer a zmerala jej teplotu. Podarilo sa mi ju mierne utíšiť. Teplomer zapípal a ja som sa pozrela na jeho výsledok. Oči sa mi rozšírili od hrôzy. Ukazoval teplotu 40,8. V tom moment vošla mama do izby a mlčky som jej ho podala. Na rozdiel odo mňa zachovala chladnú hlavu. „Zbaľ Lily  veci, ideme do nemocnice." Prikázala mi a odišla z izby. Maisie a Tommyho sme poslali na taxíku k starým rodičom. Žili v meste vo veľkom dome. Síce od nich cesta do školy bude trvať dlhšie, ale musia to prežiť. Nahádzala som Lilyne veci do veľkej tašky, obliekla jej bundu a na rukách som ju niesla do chodby. Nasadli sme do auta a leteli do nemocnice. Asi šesť krát sme prešli na červenú, ale bolo nám to úplne jedno. V nemocnici Lily okamžite hospitalizovali a nás vyrazili na chodbu. Sadli sme si a čakali sme čo sa bude diať. Po nekonečnej polhodine, vyšiel lekár s vážnym výrazom v tvári.

„Čo je s ňou?" okamžite som reagovala

Lekár so mnou odmietal hovoriť, zobral mamu bokom a niečo jej hovoril. Nepočula som toho veľa iba som  zachytila niečo o tom, ako sa jej horúčka zvýšila. Ďalej som počula niečo o tom, že je v hlbokom spánku z ktorého ju zatiaľ nechcú prebrať. A niečo o stabilizácii. Vytiahla som telefón a začala som volať ocovi. Prvé zvonenie odignoroval. Rovnako aj druhé a tretie. Začínam ho nenávidieť. Nakoniec som to vzdala, nemá to s ním zmysel.

Mama sa išla prezliecť do nemocničného oblečenia, aby mohla ísť za Lily. Nedokázala som sedieť na chodbe. Musela som sa prejsť. Cez slzy som ani nevidela kam kráčam. Mala som sto chutí kričať na plné hrdlo, búchať päsťami do steny. nikdy som necítila takú bezmocnosť ako v tom momente. Prečo musela ochorieť práve moja malá nevinná sestrička? Oprela som sa o stenu a vzlykala ďalej. Chvela som sa po celom tele a zle sa mi dýchalo.

„Lucy?" počula som za sebou prekvapený hlas.

Asi už mám fatamorgány, alebo som proste mimo.

„Lucy čo sa stalo?" zodvihla som hlavu a pozerala sa do Harryho šokovanej tváre. Bez slova som ho objala a začala som ešte viac plakať. Jeho ruky ma silno objali. Nič nehovoril, len tam ticho stál a objímal ma. Ani neviem ako dlho som ho takto objímala. Jemne sa odo mňa odtiahol. Chytil ma okolo pásu, prešli sme niekoľko metrov a sadli si na stoličky. Bez života som si na jednu z nich sadla a neprítomne som hľadela pred seba. Harry vytiahol vreckovku a podal mi ju.  Trasúcou rukou som si ju zobrala, poďakovala sa a vyfúkala si nos. Harry vytiahol ďalšiu vreckovku, zložil ju a pocítila som, ako mi ňou jemne utieral slzy na tvári. Tváril sa pri tom ustarostene. Očami som ho ticho pozorovala.

„Čo sa stalo?" opýtal sa

Vykoktala som zo seba všetko o Lily a dnešnej dráme. Pozorne ma počúval a nad niečím premýšľal.

Sedela som, opierajúc sa o mamine plece, keď k nám kráčala neznáma doktorka.

„Dobrý deň, moje meno je Anne. Som nová lekárka vašej dcérky. Monitorujeme jej stav, ktorý sa momentálne zlepšil. Horúčka jej klesla, prebrala sa, ale dnes ju s vami domov pustiť nemôžem."

S mamou sme si okamžite vydýchli.

„Pani Daviesova, vybavila som vám izbu v ktorej môžete cez noc ostať." Pokračovala milo ďalej. Neveriacky sme na ňu hľadeli.

„Ďakujem vám pekne, ani neviete ako si to vážim." Poďakovala jej okamžite mama.

Anne sa na mňa povzbudivo usmiala. V momente som si ju obľúbila. Cítila som z nej odvahu a lásku. Niečo mi hovorilo, že Lily je v dobrých rukách.

„Lucy mala by si ísť domov. Ja tu s Lily ostanem. Musíš sa ísť vyspať a daj vedieť súrodencom, že Lily je na tom lepšie. A tiež chcem aby ostali u starých rodičov."

„Samozrejme mami."

Skôr než, som odišla sme s mamou zišli do nemocničnej jedálne. Síce sme nemali ani jedna chuť jesť, ale potrebovali sme trochu energie. Popri tom ako sme chlípali polievku, som si prezerala zoznam lekárov.

Našla som tam Anne.

Anne Smith bola špecialistka na detskú kardiológiu. Podľa toho letáčika, som usúdila, že jej služby budú mimoriadne drahé. Keďže máme finančnú krízu, dúfam, že to nebude príliš veľa. Ale pre Lily urobíme čokoľvek.

Keď sme dojedli, odprevadila som mamu hore k Lily. Mňa k nej nepustili, čo mi bolo strašne ľúto. Aj napriek tomu, že sa jej stav trochu zlepšil, stále bola v hlbokom spánku.  Snažila som sa pred mamou tváriť že som v pohode, ale vôbec som nebola. Rozlúčila som sa s mamou a chystala som sa odísť.

Keď som kráčala po chodbe, videla som z verí doktorky Anne vychádzať Harryho. Kráčal ku mne.

„Odveziem ťa domov." Oznámil mi.

Bola som vyčerpaná a zničená, bez váhania som súhlasila. Počas celej cesty sme boli potichu. Mne do rečí nebolo a Harry to jasne vycítil. Zamračene sa pozeral na cestu. Cez okno som sledovala kvapky dažďa, ktoré stekali po okne. Von už bola tma.

Harry mi zastavil pred domom a otočil sa ku mne.

Smutne som hľadela na náš dom. Harry vystúpil, prešiel auto a otvoril mi dvere. Podal mi ruku, ktorú som prijala a odprevádzal ma k našim dverám.

Odomkla som dvere. Dom bol neuveriteľne tichý a prázdny.  Ihneď som dostala pocit neskutočnej úzkosti. Otočila som sa k Harrymu.

„Môžem ťa o niečo poprosiť?"

„Áno."

„Môžeš tu, prosím ťa, chvíľu zostať?" opýtala som sa