LUCY
„Áno?" Zodvihla som nechápavo telefón. Volala mi Maisie. Pri tom aky máme medzi sebou vzťah sa čudujem, že má vôbec moje číslo.
„Lucy." Skríkla na mňa v telefóne a neskutočne plakala.
„Čo sa stalo?" Okamžite som dostala nehorázny strach.
„Jaa...Musíš mi pomôcť. Ihneď príď do Westfieldu.."
„Ja som tu, kde si? Čo sa stalo?"
„Kde presne si?"
„Stojím oproti bio potravinám." Vyhŕkla som okamžite.
„Hneď som pri tebe."
Vyšla som von z kaviarne a nervózne som sa obzerala okolo. Nemala som ani najmenšie tušenie, čo sa mohlo stáť.
„Čo sa deje?"
Maisie bola uplakaná a zúfalá.
„Po tom trápnom obede chcela ísť Lily do obchodu. Musela som ísť s ňou a otec ma donútil. Ja.."
„Kurva Maisie!."
„Lucy ja som ju niekde stratila."
Prvé obavy sa nedostavili okamžite. Proste som to nedokázala prijať ako fakt.
„Kde si ju stratila?" Prehovorila som ešte pokojne.
„Vošla som do kníhkupectva. Myslela som si, že stojí primne. Pozerala som si knihy a keď som sa otočila ona nikde nebola. Neviem ju nájsť, nikde v tej knižnici nebola."
„Volala si sbsku?."
„Nie."
„Ideme!" Prikázala som jej a smerovali sme ku kníhkupectvu.
-všetko bude fajn- opakovala som si v hlave.
„Čo mala na sebe?"
„Ja neviem modrú šiltovku." Plakala Maisie, ktorá nebola schopná premýšľať racionálne.
„Prosím vás, nevideli ste tu malé dievčatko s modrou šiltovkou?" Opýtala som sa predavačky.
„Nikoho takého som si nevšimla." Venovala mi ľutostný pohľad.
„Pýtaj sa ľudí, kohokoľvek." Prikázala som Maisie, ktorá ma okamžite poslúchla a začala zastavovať okoloidúcich.
Aj keď som sa snažila zachovať kľud bolo takmer nemožné. Určite je niekde tu a ochvíľu sa vynorí zpoza rohu s nejakou knižkou, ktorá sa jej zapáčila. Prebehla som celé kníhkupectvo, ale po Lily nebolo ani stopy.
Začala som panikáriť.
Vybehla som von z kníhkupectva, ktoré bolo na druhom poschodí. Určite bude len niekde tu. 4 ročné dieťa nezíde o poschodie nižšie. Aspoň nie samo. Prebehla som celé poschodie, nikde som ju však nevidela. V diaľke som zahliadla Maisie, ktorá sa rozprávala s sbskármi, avšak nechcela som strácať čas. Cez eskalátor som doslova preletela. Mala som na nohách topánky so zvýšeným opätkom a vďaka rýchlej chôdzi som sa skoro strepala na zem. Srať na topánky. Vyzula som ich a hodila za seba. Rozbehla som sa po prvom poschodí skenujúc všetkých ľudí. Popri behu som pocítila, že ma niekto zastavil. Zúfalo som sa obzrela a hľadela na Harryho. Nemala som čas rozmýšľať, musela som ho objať.
„Harry, prosím ťa pomôž mi." Takmer som neudržala slzy.
„Čo sa stalo?"
„Lily sa tu niekde stratila. Neviem ju nájsť."
Cítila som slzy, ktoré mi stekali po líciach.
„Kde bola naposledy?"
„Kníhkupectvo. Celé horné poschodie som prešla."
„Choď týmto smerom, ja idem druhým." Okamžite som počúvla a pokračovala v hľadaní. Mala som pred sebou všetky katastrofické scénare. Hľadanie trvalo snáď celú večnosť a Lily nikde nebola. Asi začnem kričať. Je mi jedno, aké budú následky, svoju sestričku nájdem za každých okolností.
Prišla som až na koniec druhej strany, ale nikde jej nebolo. Otočila som sa späť a skúsila to znova.
Bola som na pokraji nervového zrútenia, keď som zazrela Harryho, držajúceho Lily na rukách, smerujúceho ku mne a rozpravajúceho sa s nejakým chalanom. Okamžite som sa rozbehla k nim.
„Lily." Ihneď som ju ukradla Harrymu a silno som ju stískala.
„Lucy zadusíš ma."
Pustila som ju teda na zem a kľakla si pred ňu.
„Lily kde si bola? Prečo si neostala pri Maisie."
„Pozerala som si rozprávkovú knižku a keď som sa otočila Maisie som nevedela nájsť."
„Ako si sa dostala tak ďaleko? Vieš, že ak niekoho z nás stratíš máš ostať tam kde si, my si ťa vždy nájdeme."
„Išla som preč s pánom." Smutne na mňa zahľadela.
„Lily, nikdy nesmieš nikam ísť s nikým cudzím!"
„Lucy?" Opatrne sa Harry pripojil.
Nevšímala som si ho a ďalej som sa venovala karhaniu malej sestry.
„Nikdy sa s nikým cudzím nesmieš rozprávať a už vôbec nie s takým niekým odísť."
Smutne hľadela do zeme, pritiahla som ju k sebe a zodvihla na ruky. Nepustím ju z rúk už nikdy. Žijeme vo veľkom meste, pohybujú sa tu kadejakí ľudia, keby ju niekto uniesol, neprežila by som to.
„Lucy, pán o ktorom hovorí Lily, je tento chlapec."
Upriamila som pohľad na chlapca, ktorý sa tváril neisto a stál vedľa Harryho.
„Išiel okolo, keď si všimol že Lily chodí zmätene po chodbe. Došlo mu že sa musela stratiť, vzal ju dole a oznámil to sbske."
Okamžite som si vydýchla, ten chlapec mohol byť v mojom veku.
„Ďakujem."
„To je samozrejmosť" usmial sa na mňa.
„Lucy kde maš topánky?" Čudovala sa Lily. Zacítila som na sebe spýtavý pohľad od všetkých troch.
„Ehm, no ja...zavádzali mi pri chôdzi."
Pozerali na mňa doslova ako na zjavenie. Cítila som ako sa červenám, no moju radosť prekazil momentálne najodpornejší človek na svete.
„Harry, prečo si ma nepočkal!"
Venovala mi pohŕdavý pohľad.
„Musel som niečo vybaviť."
„Ďakujem Harry, my už pôjdeme." Chytila som Lily za ruku a začala ju ťahať preč.
„Netreba vás odviezť?" Opýtal sa ma a očami sledoval moje nohy.
„Nie, to je v poriadku zavolám taxík."
„Lucy ja chcem isť s Harrym!" Vykríkla Lily.
„Zlatičko musíme nájsť Maisie, tá ťa ešte hľadá." Bože dieťa spolupracuj.
Harrymu našťastie začal zvoniť telefón, zamračil sa, zdvihol a oddialil sa od nás.
„Ty nemáš na topánky?" Zasmiala sa Nicole.
Neviem prečo, vždy keď ma začala urážať vyschlo mi v hrdle a nedokázala som adekvátne reagovať.
„Ty si kto?" Opýtala sa Lily zvedavo
„Harryho priateľka." Veselo sa usmiala
„To je hlúposť. Harryho priateľka som ja." Zaškerila sa Lily. Nechápala som, že štvoročné dieťa takto dokáže rozmýšľať. Harryho si Lily neskutočne obľúbila a stále o ňom rozprávala.
Nicole na ňu začala škaredo zazerať a odplazila sa za Harrym.
„Kto je to dievča?" Vyzvedala Lily.
„Nikto. Jedna bosorka z našej školy. Poď ideme nájsť Maisie."Našťastie Maisie smerovala k nám s viditeľnou úľavou v očiach. Silno objala Lily a poďakovala mi.
„Maisie chcem isť domov s Harrym, ale Lucy nechce!" Sťažovala sa
„Prečo nechceš?"
„Lebo je s priateľkou." Odvrátila som pohľad do strany.
„Daisy?"
„Nie. Nicole. Môžeme už ísť? Zavolám taxík."
„Nezmyslel ideme s Harrym, ak sa ponúkol, tam ho vidím." Zrušila ma Maisie a obe smerovali k Harrymu, ktorý telefónoval a Nicole naňho škaredo zazerala.
No zbohom.
YOU ARE READING
I don't know you, Harry Styles
FanfictionZozadu, kráčala po strede skupinka chalanov, ktorým sa všetci uhýbali z cesty. Môj pohľad sa zastavil na jednom z nich. Mal na sebe čierne úzke nohavice, čiernu košeľu vyhrnutú po lakte. Cez ten odhaľujúci kúsok bolo vidno nejaké tetovanie. Kučeravé...