Harry:
"Čo?" začal plakať Niall.
"Musím ísť za ňou!" vykríkla Tina a Niall naraz.
"Hlavne sa upokojte." objal Liam Nialla. Ešte viac som si pritiahol Tinu k sebe. Stále plakala.
"Pôjdeme tam všetci, idem zavolať Paulovi." dnes konal Louis s chladnou hlavou. Zayn a Liam zobrali Nialla do izby a šli sa pobaliť. Louis stále telefonoval s Paulom.
"Tina, neplač bude v poriadku." šepkal som jej do ucha. Pokrútila hlavou.
"Čo keď sa jej stalo niečo vážne? Čo keď..." nedopovedala to, znovu sa rozplakala.
"Počúvaj ma, Tina!" chytil som jej tvár do dlaní, pozeral som sa jej do očí. "Teraz musíš byť silná dobre? Pôjdeme na Slovensko neboj sa, poď ideme sa pobaliť." s plačom prikývla. Musí to byť pre ňu ťažké, je to jej kamarátka, najlepšia. A teraz je v nemocnici. Tina nebola schopná ani po schodoch ísť. Zobral som si ju na ruky a v izbe ju položil na posteľ. Do jej kufra som ešte položil pár vecí, s kúpeľky som priniesol jej kozmetiku a položil jej tam ja tú. Pobalil som tak tiež seba, obidva kufre som nechal v strede izby a počkal kým príde Tina z kúpeľne. Do svojho kufra hodila ešte nejakú tú kozmetiku a prezliekla sa tak isto ako aj ja. Oči mala červené od plaču. Na nos si dala čierne slnečné okuliare. Kufre som zaniesol dolu a počkali sme ešte na chalanov. Louis to s Paulom vybavil, pochopil to, musel to pochopiť. Prišiel pre nás na aute. Celú cestu sme boli ticho. Asi mu Louis povedal cez telefón čo sa stalo. Na letisku sme odovzdali kufre a rozlúčili sa s Paulom. Nasadli sme do súkromného lietadla. Celú cestu mi Tina žmolila ruku. Hlavu mala položenú na mojom ramene a pozerala von okienkom. Nialla musel Liam celú cestu utešovať aby neplakal a Zayn s Louisom zaspali. Chcel som aby si aj Tina pospala ale odmietla, povedala že bude hore. Hladkal som ju po vlasoch a potichu jej spieval. Po hodine - plus, mínus - sme vystúpili v Bratislave. Odchytili sme si dva taxíky a viezli sa k hotelu kde nás Paul cez telefón ubytoval. Rýchlo sme vyniesli kufre do našich izieb a utekali do nemocnice za Lauren. Výťahom sme sa vyviezli na druhé poschodie a spýtali sme sa kde leží. Rýchlejším krokom sme šli k jej izbe. Na chodbe sedela asi jej mama s otcom a malým bratom. Tina sa k ním rozbehla a objala ich všetkým. My sme si s nimi podali ruky.
"U-už vedia čo jej je?" spýtala sa hneď Tina.
"Ešte nie, stále ju operujú." smrkla jej mama.
"Operujú?" Niall sa celý roztriasol.
"Už sú tam dobré dve hodiny." povedal skleslo jej otec. Po dlhej pol hodine sedenia na tvrdých plastových stoličkách prišiel za nami nejaký doktor.
"Pán doktor ako sa má Lauren?" spýtala sa s nádejou jej mama. Doktor sa sa na nás smutne zadíval...
SO, Ďalsia... Niekedy mám pocit, že to nikto nečíta! :(( :///////
VOTES&COMMENTS <3333333333
