Tina:
Doktor sa na nás smutne zadíval.
"Tá autonehoda nebola až taká hrozná ale slečna Lauren si to odniesla najviac. Je dosť možné že si nebude pamätať niektoré veci a možno aj.. žiadne. Utrpela strašné poranenia hlavy, vnútorné krvácanie bolo zastavené ale jej mozog bol dosť zasiahnutý tak sa obávame toho najhoršieho. Je mi to ľúto." na konci povedal tú otrepanú vetu. 'Je mi to ľúto.' to určite! Jej mamina sa úplne zložila. Cítila som ako mi slzy stekajú po tvári. Predstavte si že si nebude nič pamätať, nič! Máme spolu toľko zážitkov! A čo Niall? Sedel na zemi a plakal, všetci plakali. Harry sa na mňa smutne zadíval. Tvár som skrčila do bolestivej grimasy. Rozplakala som sa aj ja. Pevne som objala Harryho a plakala mu do hrude. Nechcelo sa mi veriť že by Lauren bola úplne iná, bez minulosti. Bez spomienok! Bez všetkého. Je to ako keby človek stratil sám seba, seba! Nevedeli by ste o sebe nič ani ako sa voláte. Čo ak naozaj zabudne? Ani meno, ani nič! Bude vidieť len osobu ktorá je z vnútra mŕtva a zvonka je stále živá ale predsa, spomienky sú niekdy lepšie ako realita. Toľko zážitkov sme spolu prežili, plné smiechu, radosti ale aj plaču. Jej prvé padnutie na kolená kvôli prvej láske.. to všetko si musí pamätať! Naša prvá ožieračka, tieto veci si pamätať musí! To si musí každý pamätať! Na takéto veci budeme potom s úsmevom na tvári spomínať. Rozprávať našim deťom aké to bolo po prvý krát, ako sa do nemoty opila ako našla toho pravého.
"Poď ideme." zamrmlal Harry. Pozrela som na neho.
"Nie! Ja nikde nejdem a bodka!"
"Tina nijako jej nepomôžeš keď tu budeš sedieť! Doktor povedal že sa prebudí možno zajtra... Ak sa prebudí." povedal to viacej nahnevane ako chcel. Ešte viac som sa pustila do plaču. Moje vzlyky naberali na intenzite. Poznáte ten pocit keď chcete plakať, kričať, udierať do všetkého ale nemôžete sa poriadne nadýchnuť a jediné čo robíte je že vám slzy tečú po tvári a vydávate zvuky podobné vzlykom, ale skôr to je ako keby ste prestávali dýchať. To tlačenie v hrudi, veľká bolesť. Keď viete že niekto - koho máte neskutočne rád - leží vedľa v izbe a bojuje o život, no vy mu nemôžete pomôcť. Ste bezbranný. Máte obidve ruky ľavé a najradšej, najradšej by ste tam ležali vy ako on/ona. Je to pravda, určite by si tam ľahol každý v tejto čakárni - boli sme tu len my a rodičia Lauren -. Teraz začnete spomínať aký máte úžasný vzťah a modlíte sa aby to prežil. Lauren je silná ale aj tak sa bojím. Máte v sebe ten pocit že to nezvládne ale celé svoje telo snažíte presvedčiť že áno! Modlíte sa ku Bohovi a rozmýšľate či sa stane zázrak alebo nie. Ak áno tak čo? Pomodlíte sa naspäť a poďakujete? Väčšina ľudí to neurobí ale ja, v tomto prípade určite! Čo by som robila bez Lauren? Ona bola stále so mnou, keď ma bil otec, keď mi zomrel Jacob už vtedy tu bola pre mňa. Vždy tu pre mňa bola a keď ju potrebujem.. Ona potrebuje mňa a ja potrebujem ju, nemôže mi odísť, nemôže. Čo by som robila ja? Niall? Jej rodina? Niekedy si ani neuvedomujeme ako mám niekoho radi až kým ho nestratíme, ale.. Čo ak si to uvedomujeme a aj tak toho človeka stratíme?
SO SO SO... ĎALŠIA!!!! Táto časť vystihuje do detailu moju prítomnu situaciu, akurat moja kamarátke nie ej v nemocnici ale svojím spôsobom ju pomalz, ale isto strácam :((((((((((((((((((((((
Myslíte si, že LAUREN prežije? Ja som si nie taká istá :DDDD
VOTES&COMMENTS!! <33333333
