57.časť - Zlaté srdce..

4.1K 230 0
                                        

Harry:
Sedel som na na posteli a pozeral do steny. Všetko sa pokazilo, všetko. Prečo som ja idiot navrhol tú pauzu?! Však to nie je ani na nič dobré. Je to blbosť. Ona má zase na tvári ten svoj výraz a chladný hlas, presne tak ako na začiatku. Je to pár hodím čo sa ignorujeme a ona nevyšla z hosťovskej izby. Chvíľu som sedel pred dverami a počul jej tlmené vzlyky. Si idiot Harold a veľký, na čo si to hovoril?! Samozrejme že náš vzťah neľutuje len nevládze presne ako ja. Musím to vyriešiť s tou Alice! A idem za ňou aj hneď! Rýchlo som sa obliekol a zbehol dole kde ma ostatný pílili pohľadmi.
"Kam sa chystáš?!" zavrčala Lauren.
"Idem tú Alice zabiť." zamrmlala som a utekal do auta. Samozrejme že som šiel moc rýchlo, bolo mi to jedno že som porušil predpisy. Zodvihol som telefón.
"Paul daj mi adresu na Alice." hneď som mu povedal.
"Na čo preboha?!"
"Proste mi ju daj." zamrmlal som. Nadiktoval mi ju.
"Dobre ale nie že urobíš nejakú blbosť Harry! Ak sa do hodiny nevrátiš viem kde si."
"Dobre čau." telefón som hodil na sedačku vedľa mňa a viezol sa k nej. Vystúpil som pred dosť luxusným panelákom. Hľadal som jej meno na zvončeku, ale práve šiel jeden chalan tak som vbehol dnu. Hľadal som jej meno na dverách a aj som ho našiel. Na druhom poschodí. Za trieskal som na dvere a čakal.
"Kto je?!" otvorila a ja som sa jej hneď napchal do chodby a zabuchol dvere. Nebol čas na formality a to už nie na slušnosť.
"Ale koho to sem čerti nesú." uškrnula sa. Chytil som ju za ramená a pritlačil ku stene.
"Počúvaj ma okamžite s tým prestaneš alebo zabudnem na to že si žena." precedil som pomedzi zuby.
"Čo mi urobíš? Pošleš na mňa Paula a tie svoje gorily? Ja nerobím nič zlé. Je to bulvár čo by si čakal?"
"Nie nepošlem ani Paula a ani nikoho ale zbijem ťa vlastnoručne! Nie to čo robíš nie je bulvár! Toto si len a len vymýšľaš len aby si bola zaujímavá." stále som jej pozeral do očí.
"Nie sú to klamstvá." stratil som úplne nervy.
"Zajtra neuvidím ani len jednu jedinú fotku na titulke mňa a Tiny alebo nejaký článok kde hovoríš že to hráme a podobné klamstvá je ti to jasné?!" zvreskol som. V jej očiach sa mihol strach?
"Nie." odvrkla.
"Koľko chceš?" odstúpil som od nej a zo zadného vrecka vyťahoval peňaženku.
"Čo?"
"Pýtam sa ťa koľko chceš." čakal som kým povie tú sprostú sumu.
"Harruško tu nejde o peniaze vieš? Tu ide o teba." nahodila ten svoj nechutný hlas. Otvoril som dvere na jej byte. Otočil som sa ešte k nej.
"Zajtra ani jeden článok ak nie udám ťa." na päte som sa otočil a odišiel preč. Krava čo si to dovoľuje! Nasadol som do auta a trieskal som rukami o volant. Dobre nebude sa tu zaoberať tou kravou, musím ísť za Tinou. Zastavil som pred zlatníctvom. Musím jej kúpiť pekný darček, síce ma pošle do riti s darčekom jasne mi vysvetlila že darčeky nechce ale musím jej niečo kúpiť a bodka. Vošiel som dnu a začal sa obzerať.
"Pomôžem Vám nejako?" usmiala sa asi tridsať ročná pani.
"Oh dobrý, ja by som potreboval nejaký darček pre priateľku." poškriabal som sa na zátylku.
"Aha no tak tu ste správne." usmiala sa, "čo by to malo byť?"
"Retiazka s príveskom."
"Dobrý výber." žmurkla a ukázala mi všelijaké prívesky. Vybral som malé zlaté srdiečko a k tomu zlatú retiazku. Zaplatil som to a čakal kým mi to zabalí.
"Môžem Vás ešte o niečo poprosiť?" spýtala sa neisto.
"Samozrejme."
"Viete moja dcéra Vás všetkých miluje a potešil by ju autogram."
"Bez problému." podpísal som sa jej na papier a už sa viezol domov. Vystúpil som a vrútil sa dnu ako veľká voda. V obývačke nebolo nikto, v kuchyni len Zayn s Perrie.
"Ahojte." usmiali sa. "Kde sú všetci?" poobzeral som sa po kuchyni.
"No Payne a Tomlinson zdúchli aj so svojimi polovičkami. Niall s Lauren šli do nejakej reštiky čo otvorili a my odchádzame preč. Ahoj." a už buchli vchodové dvere.
"Tak sa majte." zamrmlal som si len tak.
"Inak," vykukla Zaynova hlava z vchodových dverí, "Tina je hore." žmurkol a bol preč. Vyzliekol som si kabát a vyšiel hore do mojej izby. Tu nie je, otočil som sa a jemne zaklopal na dvere od hosťovskej. Chvíľu som počkal a vošiel pomaly dnu. Spala. Pousmial som sa. Potichu zavrel dvere a prišiel k nej. Vyzliekol som si nohavice a tričko. Ľahol som si k nej len v boxerkách. Začala sa mrviť a prebúdzať. Ospalo otvorila oči a pozrela na mňa. Chvíľu na mňa pozerala a potom si položila svoju hlavu na moju hruď a znovu zaspala...

Takže dnes ďalšia... VOTES&COMMENTS! <3

Z nenávisti láska?Kde žijí příběhy. Začni objevovat