Harry:
"Môžeme?" spýtal som sa Tiny keď vyšla z kúpeľne oblečená a namaľovaná.
"Uhm." prikývla. Chytil som ju za ruku a zamkol našu izbu. Vyšli sme von z hotela a uvideli asi päťdesiat fanúšičok. Okamžite začali pišťať a vrieskať naše mená. Zamračil som sa. Stlačil som jej ruku a ťahal ju do auta ktoré tam a nás čakalo. Otvoril som jej dvere a ona nastúpila. Tak tiež som si sadol na moje miesto a čo najrýchlejšie upaľoval preč.
"Mohli by sme sa zastaviť kúpiť niekde ruže?" chápavo som prikývol. Ruku som položil na jej stehno, ona tú jej zase položila na moju ruku. Pousmial som sa. Zastavili sme pred nejakým kvetinárstvom. Vystúpili sme a vošli dnu. Tina si objednala dve kytice ruží. Ako pravý džentlmen som ich zaplatiť za čo som si vyslúžil zabijacký pohľad. Robil som sa že ho nevidím. Nevigovala ma ako sa dostaneme na cintorín. Zastal som neďaleko cintorína na malom parkovisku a vystúpil. Pomohol som Tine zobrať tie kytice a vošli sme dnu veľkou železnou bránou. Dosť dlhú dobu sme šliapali do menšieho kopca. Prechádzali sme pomedzi hroby. Nakoniec sa Tina zastavila úplne v zadu, v rohu. Boli tam vedľa seba dva hroby. 'Hannah' a 'Jacob . Tina si kvokla k hrobu jej matky a prešla po jej fotke.
"Mám ťa nechať samú?" spýtal som sa potichu. Jemne prikývla. Chápal som ju, potrebuje súkromie...
JA VIEM. krátka ale fakt nestíham!
VOTES&COMMENTS!!!
