"Je to moja priateľka tak do frasa hovor."
Prekvapene na mňa všetci pozreli. No do frasa teraz si si to pekne posral Harold.
"Čo si povedal že je tvoja...?" nedopovedal Louis len sa chytil za srdce.
"Možno sa stane to čo nechceš Harry, alebo to chceš len sa nechceš priznať. No a to s Tinou sa Vás netýka." povedal Paul a odišiel. Počkať! Stane sa to čo nechcem? Čo by sa malo stať?!
"Har-ry uvedomuješ si to čo si povedal?! prekvapene sa opýtal Liam.
"Čo také?!"
"No že ehm...citujem! 'Je to moja priateľka tak do frasa hovor.' no už chápeš?" odpovedal Zayn.
"Táto situácia je vážne smiešna." povedal Niall a následne sa začal smiať. On sa smeje stále. So smiechom sa otočil a vybral do kuchyne. Pokrútil som hlavou a zistil som že hlavami krútia aj chalani.
"Dobre ale stále.....nechápem." povedal som zamračene.
"Práve si priznal že to je tvoja priateľka." buchol ma do ramena Louis.
"Počkať to-..." zasekol som sa. Povedal som to. Nie, nie nie!
"Už si pochopil?" opýtal sa Zayn a zadržiaval smiech. Liam ho buchol po hlave a ťahal do kuchyne. Zostal som tam len ja s Louisom ktorý sa stále držal za srdce. Dvihol som obočie, pochopil a dal dole ruku. Zasmial som sa.
"Poď ideme." vyšli sme po schodoch a zavreli sa v jeho izbe.
"Harry, no vieš.." skočil som mu do reči.
"Nie necítim k nej nič!" odvrkol som.
"Ja hovorím opak." zamračil som sa.
"Prečo?!"
"Ako sa správaš chápeš nie? Ste "spolu" ani deň a pohádali ste sa ako psi ale my si myslíme že to nie je preto že sa nenávidíte ale niečo iné."
"Ty si myslíš že som sa do nej zaľúbil alebo čo? Však ju nenávidím pre Boha."
"No neviem, neviem braček." potľapkal ma po ramene a odišiel von z jeho izby. Zostal som sedieť na posteli. To akože ja som sa do nej zaľúbil? Blbosť. Zrazu sa otvorili dvere od kúpeľne a dnu vošla El v uteráku. Prekvapene na mňa pozrela.
"Čo ty tu?!" opýtala sa prekvapene.
"Ehm...nič ja idem..vie-...nie nič." pobral som sa a vyšiel von. Trapas na dve zimy. Pokrútil som hlavou a vošiel do mojej izby. Sranda že chodím z izby do izby. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Ľahol som si na posteľ a pozeral na biely strop. Kde je? Kde je Tina? Kam sa vyparila? Postavil som sa a vošiel do kúpeľne. Nič. Prešiel som ku šatníku a pootvoril dvere. Nakukol som a uvidel ju tam. Sedela na zemi s notebookom na kolenách. Plakala. Teraz som pocítil zvláštny pocit. Prišlo mi jej ľúto? Prišlo a moc. Ale však som si povedal že ju budem nenávidieť. Ničí mi život! Tieto myšlienky som hodil hneď za hlavu. Ja som človek a aj ona je človek. Som človek z mäsa a kostí, mám aj city. Potichu som vošiel dnu a sadol si vedľa nej. Jemne som sa dotkol jej ramena a až vtedy zistila že som tu. Zmätene sa na mňa pozrela. Chcela sa postaviť ale ja som si ju pritiahol do náručia. Pevne som ju objal. Metala sa búchala ma do hrude, nechal som ju. Vedel som že má v sebe hnev ktorý musí vybiť. Popár minútach už nevládala plakať a búchať do mňa tak len plakala. Srdcervúco plakala a ja som sa bál aby náhodou neprestala dýchať. Hruď sa jej rýchlo natriasala od vzlykov. Nos som si zaboril do jej vlasov a objímal som ju. Sedeli sme v strede šatníka a nám to bolo úplne jedno. Teraz som si uvedomil ako sa správam. Ja viem čo som si povedal, ale toto by urobil každý normálny človek. Presne tak ako ja...
NO dnes je tu dokonca už tretia časť :D Strašne ma to baví sem dávať :* Myslíte si, že vzťah Tiny a Harryho sa konečne zlepší? Uvidíte nabudúce :* VOTES&COMMENTS!!! Mám ešte pokračovať?
