Harry:
Sedel som v aute a zovieral v rukách volant. Mám? Nemám? Čo mám povedať? Čo tu vlastne robím? Prerývane som dýchal a rozmýšľal. Odopol som si pás a vystúpil z auta. Zastavil som pred vchodovými dverami a na zvončekoch hľadal meno. Stlačil som ten správny zvonček a čakal. Za chvíľu sa ozvalo bzučanie čo oznamovalo že môžem otvoriť dvere. Vošiel som dnu a vybehol na druhé poschodie. Zastavil som pred správnymi dverami, pravou rukou som zaklopal na veľké biele drevené dvere. Dvere sa otvorili a ja som vošiel dnu. Nič som nepovedal len hľadal obývačku. Veľký priestranný byt, dosť drahej štvrti. Poobzeral som sa a otočil sa.
"Tak? Čo je také dôležité?" uškrnula sa.
"Urobíme dohodu." ozval som sa po chvíli.
"V tejto hre určujem pravidlá ja, nie ty." rýchlo som ju prerušil.
"Nie, teraz hovorím ja a budeš počúvať." priblížil som sa k nej.
"Počúvam." musím ju presvedčiť!
"Veľký balík peňazí, nikto sa o tom nedozvie, berieš?" naozaj sa zamyslela. Z vrecka od mikiny som vytiahol bielu obálku plnú peňazí.
"Koľko?" hodila hlavou k obálke.
"Dosť na to aby sa ti spokojne žilo niekde inde." bola ticho a pozerala na obálku.
"Nie." odstúpila. Sakra!
"Nie? Vieš čo to znamená?" obálku som si strčil naspäť do mikiny.
"Čo? Čo mi urobíš?" vysmievala sa mi do očí.
"Udám ťa. Čo ty na to? Začať o tebe šíriť také veci ako ty o mne? Pokazím ti kariéru moderátorky jedným pohybom. Vieš, vyhrážať sa môžem aj ja ale aj začať konať môžem." buď sa mi to zdalo alebo sa jej v očiach mihol strach.
"Prečo by som sa ťa mala báť?" dvihla bradu.
"Lebo sa bojíš o svoju kariéru? Do teraz som sedel so založenými rukami ale už nie." zapol som si zips na mikine a šiel ku dverám.
"Ale vieš," zastavila ma. "Aj moja dohoda platí. Jedna noc." nič som nepovedal len odišiel z jej bytu...
Takže anovu po dlhšej dobre tu niečo je! Chem vám len povedať že na tenbto týžden pridam teraz asi 10 časti pretože idem na dovolenku :) :* <3 LOVUJEM VAS ♥
VOTES&COMMENTS ♥♥♥