Harry:
Mám? Nemám? Urobím chybu alebo nie? Budem mať pokojný život alebo nie? Nespravím to a môžem sa rozlúčiť s pokojným životom. Zákon schválnosti, že? Nikdy som si nemyslel že sa takto rozhodnem, nikdy. Zmenil som sa? Áno. K lepšiemu? Áno. Kto ma zmenil? Ona. Môj život sa zmenil ale úplne. Chodieval som s kamarátmi do barov, spoznával som nových ľudí ale keď som s ňou... Stačí mi ona. Nepotrebujem mať v telefóne plno kontaktov na ľudí ktorých som raz videl. Pozdravil som sa s nimi alebo som sa s nimi opil a ani si ich nepamätám. Na čo mi to je keď im aj tak nikdy nezavolám, nikdy sa s nimi nestretnem? Za to že som slávny, sa mi každí pchá do zadku. Nemyslel som si že je to takto. Niektorí ma nenávidia a niektorí milujú. Ona ma nenávidela ale teraz ma miluje. Tak potom o čom to je? O tom že každý niekoho nenávidíme a potom nás nenávisť prejde? Ale, z akého dôvodu? Ruky som si zaboril do kučier a premýšľal. Urobím to? Tá esemeska... Urobím to. Vystúpil som z auta a zazvonil na zvonček. Otvoril som vchodové dvere a vybehol hore po schodoch. Dvere od bytu boli otvorené tak som len vkĺzol dnu. Nádych, výdych. Z chodby som vošiel do obývačky kde sedela na gauči.
"Rozmyslel si si to?" záporne som pokrútil hlavou.
"Máš na to hodinu." zamrmlal som.
"To stačí...."
"No, ja som tu teraz si ty na rade. Naša dohoda." prikývla.
"Chytila notebook a vymazala všetko o mne a Tine, všetky klamstvá, proste.. všetko. Všetky vyrobené fotky kde som ja s ňou." nahlas som vydýchol.
"Ako ti mám veriť nemáš ešte nejaké kópie?" dvihol som obočie.
"Nemusíš sa báť."
"Varujem ťa ak sa objaví jeden, jediný článok o mne a Tine alebo nejaké narážky zabijem ťa a to nesrandujem."
"Nie, stačí mi toto."
"A čo Lina?"
"Žiadnu Linu nepoznám. Podrazila ma, suka." posledné slovo zašepkala.
"Nijaké fotenie. Žiadne bozky, žiadne cucfleky, žiadna predohra len sex." rýchlo som povedal. "Máš hodinu." dodal som. Šiel som za ňou do jej spálne. Zvodne sa na mňa usmiala a zabuchla za nami dvere. Začala sa vyzliekať, ja som si stiahol mikinu, tričko a nakoniec rifle. Ľahol som si na posteľ a ona si na mňa sadla. Ja so celý čas len ležal, ani som sa nepohol. Absolútne ma nevzrušovala ale ona si to asi užila. Po hodine pozerania do stropu a nadávania aký som debil som mohol konečne vypadnúť. Rýchlosťou blesku som sa obliekol, pri dverách som sa na ňu ešte otočil.
"Dúfam že sa už nikdy neuvidíme." zašomral som.
"Neboj sa, mám čo som chcela." ešte som počul a zabuchol za sebou dverami. Celú cestu v aute som rozmýšľal.Som debil? Som. Teraz som to začal ľutovať. Ako sa pozriem Tine do očí, preboha?! Do úst som si hodil žuvačku a prežúval ako krava. Dúfam že tá krava nemá nijakú chorobu, teda aspoň dúfam že ja nič od nej nedostanem. V rukách som stískal volant a dupol na plyn, potrebujem sprchu, studenú sprchu! Za pätnásť minút som bol konečne doma. Dobre, teraz prichádza tá horšia časť. Pozrieť sa na ňu. Vypol som motor a zabuchol si hlavu o volant. Vystúpil som von a vošiel do domu. Toto bude ťažké. Veľmi. Odomkol som dvere a odkopol z nôh topánky. Kľúče som hodil na botník a pokračoval v ceste. V obývačke ma zastavili hlasy Louisa a Liama.
"Kde si bol Harry?" obidvaja na mňa spýtavo pozerali.
"Som debil." povedal som im len to. Vošiel som po schodoch a zastavil pred dverami našej izby. Preglgol som a vošiel s malým úsmevom dnu. Tina ešte stále spala, natiahnutá cez celú posteľ. Pousmial som sa, bola taká nevinná. Vyzliekol som si mikinu a šľahol ju do koša na pranie. Sadol som si na kraj postele a sledoval ju ako pravidelne dýcha. Utrel som si jednu slzu ktorá mi stekala po tvári. Postavil som sa a odišiel som späť do obývačky, nechám ju vyspať. Ako náhle ma tí dvaja uvideli na schodoch pozreli na mňa pohľadmi "hovor". Povzdychol som si a zošuchol sa na sedačku. Chvíľku som váhal či im to povedať ale nakoniec som otvoril ústa.
"Vyspal som sa s Alice." znovu tu zostalo ticho.
"Čo?" zašepkal Louis. Len som nemo prikývol.
"Som debil."
"To nemyslíš vážne, Harry." krútil hlavou Liam. "Ako si jej to mohol urobiť?!" nechápal.
"Vy neviete čo sa stalo.." zašepkal som.
"Čo sa stalo také že si sa s hentou vyspal?!" nahnevane pokrčili obidvaja obočie.
"Tá esemeska." preglgol som.
"Aká esemeska?" vykríkol Liam.
"Buď tichšie, ešte niekoho zobudíš." okríkol som ho.
"My čakáme." zamrmlal.
"To ona.. zavolala otca Tiny, ona môže za tú nehodu." zašepkal som. Obidvaja na mňa pozerali s otvorenými ústami.
"PROSÍM?!" ozvalo sa zo schodov....
DOBRE ďalšia na svete! Už len dveeeeee :DDD S atešte :DDDDDDD
VOTES&COMMENTS ♥♥♥♥♥♥
