• pokračovanie Nikdy tvoja • Stala sa nikým. Vlk samotár bez minulosti. S prázdnym srdcom a v nekonečnej samote prežíva deň za dňom. Do snov sa jej však vkráda ktosi, kto ju žiada, aby sa vrátila. Nebesky modré oči a omamná vôňa jarného vánku. Niečo jej ale našepkáva, že nechce vedieť kto je on a ani kým bola ona. A tak len prežíva a zabíja všetko živé, čo jej vojde do cesty. Nechcela zažiť pocit straty, no stratila všetko. Bola obávaná, mocná, zachránila svet. Ale, kto zachráni ju? Kto znova rozdúcha ten plameň v jej ľadovom srdci? Je to ešte vôbec možné? Dovolí to ona? Stačí, ak tomu verí len jeden vlk. On... len on jediný sa ju môže pokúsiť skrotiť. ••• „Nechcel som ťa napadnúť. Konečne sme po mesiacoch zachytili tvoju stopu. Mohol som čakať, že nás neprivítaš s otvorenou náručou. Vždy si bola taká..." zadíva sa kamsi za mňa a zaškrípe zubami. „Milá, dobrosrdečná, tancujúca v rannej rose... ?" odfrknem si s miernym úškrnom na tvári. „Skôr, tvrdohlavá, kúsavá, nepríjemná..." opraví ma okamžite. Ok, uznávam, že ma tento prašivý čokel trocha pozná. Tento opis by na mňa mohol sedieť. Tentokrát sa mierne pousmejem. Och, áno, som proste dokonalá. ... #1 in BLOOD - 12. 2. '23 #1 in BOJ - 19. 3. '23