I Love You Monster (SK)

89. Nie je to tak, že nemôžeš

Hneď po raňajkách obdržala Davi nečakaný hovor od pani Lee, ktorý sa s ňou chcel okamžite stretnúť. V momente, čo to počula si Davi hľadiac na maskovaného muža oprosti silno zahryzla do pery.

Ah, aké dokonalé načasovanie... prečo práve teraz?

Davi mala pocit, že ju opustilo šťastie, keďže plánovala stráviť celý deň so Seiom. Plánovala v priebehu dňa vykonať zopár krokov a dokonca ho pozvať na rande.

Chcela s ním ostať no zároveň vedela, že jej učiteľka jej možno chce povedať niečo dôležité o jej nadchádzajúcom teste.

Na druhej strane si Sei, ktorý na ňu po celý čas hľadel všimol zmenu jej výrazu.

„Deje sa niečo?" opýtal sa jej a ona si okamžite vyčistila hrdlo.

„Ah.. err... moja učiteľka ma požiadala aby som sa s ňou stretla. Myslím, že je to ohľadom môjho testu," odpovedala úprimne.

„To je v poriadku. Môžeš ísť,ô

„Eh? Ale... povedala som ti, že ti vynahradím včerajši..."

„Môžeš to urobiť aj zajtra."

„N-naozaj? Nechystáš sa znova odísť?"

„Mm. Neodchádzam."

Počujúc ho povedať to sa Davi zaradovala a do jej očí sa znova vrátila žiara. Bola šťastná, že ostane aspoň o deň dlhšie.

„Naozaj som za to vďačná. Myslela som si, že sa chystáš znova odísť. Preto som.. dobre teda pôjdem hneď teraz a dokončím to nech je to čo chce," povedala energicky pred tým, než vybehla hore aby sa nachystala.

Sei potichu sledoval miesto kam sa Davi vyparila, keď sa pred ním znenazdajky zjavil Zaki.

„Heh... si si istý, že ju chceš dnes nechať ísť?" opýtal sa darebácky no Sei naňho len bez slova hľadel.

To však zlomyseľného škriatka nezastavilo. „Necháš ju ísť aj keď si sa včera keď tu nebola cítil tak osamelo?"

Počúvajúc jeho slová ostával Sei naďalej ticho no nakoniec predsa otvoril ústa.

„Osamelo... ja?" odpovedal Sei s jeho zvyčajným bezvýrazným hlasom, načo Zaki praskol a hlasno naňho prehovoril, akoby bol matkou snažiacou sa presvedčiť svojho syna.

„Očividne SI osamelý. Moje pozorné oči ma ešte nikdy nesklamali. Takže sa to nesnaž poprieť! Aj keď si myslíš niečo iné, tvoja včerajšia nálada bola jednoznačne osamelosť, rozumieš? Dokonca si vyzeral akoby si sa k nej chcel teleportovať vieš o tom?"

Počujúc jeho slová zamieril Seiov pohľad na scenériu za otvoreným oknom.

„Aj keby bolo to čo vravíš pravda... nemôžem ju zviazať aj keby som chcel."

Len to Zaki začul pomaly si sadol na stoličku. Podopierajúc si hlavu rukou, hľadel na chladného maskovaného muža.

„Nie je to tak, že nemôžeš Sei. Ty vieš, že môžeš, ale bojíš sa urobiť niečo, čo by ju zranilo. Mám pravdu?"

Sei v momente čo počul jeho slová hľadel naZakiho. Avšak jeho pohľad bol prázdny a dlhú dobu smeroval nascenériu za oknom.