I Love You Monster (SK)

13. Aký je plán?

"Takže? Kam?"

"Ja neviem."

"Čože?! Oh Sei...!"

Zaki si sa chytil jednou rukou za hlavu zatiaľ čo druhú držal vbok. Mohol nad tým len nechápavo krútiť hlavou. Nemohol uveriť tomu, že tento muž v skutočnosti súhlasil, že pôjde von bez toho aby čo i len vedel kam do pekla pôjdu.

"Hej, snažíš sa mi úmyselne sťažiť život? Čo ak ťa bude chcieť vziať na veľký preplnený trh? Predpokladáš, že pre teba budem schopný zabezpečiť ochranu na takomto mieste v tak krátkom čase?" v Zakiho hlase bolo počuť jeho obavy a úzkosť no ľadovo-chladný muž naňho len bezvýrazne hľadel. 

"Naozaj si myslíš, že by ma vzala na trh?"

"Hah?! Ako to mám vedieť? Prečo si sa jej to neopýtal?"

"Opýtal som sa. Ale nepovedala mi to. Povedala, že má plán."

Zaki nemal slov a dokázal zo seba vysúkať len smiech. Bol zmätený. So Seiom bol odkedy boli deťmi a vedel, že Sei vôbec nebol fanúšikom bezohľadnosti a neistoty. 

'Čo tá malá divoká púpava spravila tomuto zamrznutému kvádru? Ako ho primäla súhlasiť bez toho, aby mu povedala kam pôjdu?'

"Pôjdem sa jej to opýtať. Ak je to miesto nebezpečné tak..."

"Nebezpečné, huh? Nie sme my tí nebezpeční?"

"Oh, si až príliš uvoľnený! Okrem toho, nepovedal si, že by sme na určitý čas mali ostať v úzadí?"

"Myslíš si, že by niekto očakával, že vstúpim na takéto miesto? Okrem toho, nebudeš tam tiež?"

Sei naňho hľadel  tým istým bezvýrazným a pritom bezpodmienečným pohľadom, ktorý primäl Zakiho podvedome si prstami  zájsť do jeho hnedých vlasov. Potom zo seba vydal ťažký vzdych pričom sa donútil dvihnúť bielu vlajku a len hľadel  na kocku ľadu oproti nemu. 

"Chápem, chápem." Zaki sa začal presúvať k dverám, stále vyzeral znepokojene ale v momente keď zavrel oči, na jeho tvári sa pomaly začal formovať diabolský úsmev. Mohol sa prirovnať k najlepším hercom, ktorý sú schopný perfektne zmeniť výraz vystrašeného mladého muža na toho najzlomyseľnejšieho, zlého zloducha na svete. "Pôjdem a opýtam sa jej na detaily," povedal, predtým ako zavrel dvere.

...

"Slečna, Pán Chen dorazil," pošepkal starý komorník, spotenej mladej dáme, ktorá bola dokonale sústredená na farebný javorový bonsai, Hneď ako ho začula sa postavila a pozrela sa na starého komorníka.

"Kde je?"

"V hale, sedí na pohovke."

"Ďakujem," povedala, pred tým ako sa rozbehla k vile tak rýchlo ako vedela, ako dieťa, ktoré sa teší na svojich rodičov, ktorý sa práve vrátili domov z dlhej dovolenky. 

O pár minút neskôr, Davi konečne uvidela muža, ktorého hľadala. Počas piatich dní, potom čo podpísala zmluvu, to bol Pán Chen, kto s ňou zostal. Bol tým, kto v nemocnici všetko zariadil a počas tých piatich dní sa v jeho prítomnosti Davi začala cítiť pohodlnejšie. Preto si bola istá, že zo všetkých ľudí v jej okolí je  momentálne Pán Chen tým, kto je pre ňu naj prístupnejší. 

"Pán Chen, môžme si pohovoriť?"

Preodetý Zaki bol prekvapený. Nečakal, že Davi sa s ním  bude chcieť tiež rozprávať. 

"Samozrejme, samozrejme. Tiež vám musím niečo povedať."

Davi vyzerala vďačne, keď Zaki ihneď súhlasil. Avšak, ďalej hľadela na schody, očividne si nie veľmi istá, či má pánu Chenovi o svojom pláne hovoriť v tejto miestnosti. 

"Čo sa deje?" opýtal sa jej Zaki aj keď bolo očividné, že Davi mala obavy, že by ju Sei mohol počuť. 

"Uhh... poďme sa porozprávať do záhrady." povedala, zatiaľ čo mu venovala trápny no príjemný úsmev, nútiaci muža ihneď prikývnuť.

Zaki ju potichu nasledoval a ako tak kráčali obzrel sa okolo seba a bol jemne prekvapený malými zmenami, ktoré zbadal v predtým fádnej záhrade. 

"To všetko ste urobili vy?" opýtal sa jej zatiaľ čo boli jeho oči prilepené na malé, farebné, nádherne naaranžované  stromy. 

"Uhh. Služobné mi pomohli," odpovedala, načo jej muž prikývol akoby jej hovoril, že sa mu to páči. 

"Uhm Pán Chen... ja... Plánovala som vziať ho zajtra von na rande."

"Kam?"

Davi k nemu pristúpila bližšie a potom mu čosi zašepkala do ucha. Len čo počul o jej pláne, vyzeral Zaki akoby ho zasiahol blesk. Na moment ostal ohromený, akoby ani nevedel ako reagovať, ale presne ako profík, prikývol okamžite hlavou, hovoriac jej, že rozumie tomu, čo chce aby sa stalo.

"Takže aký je plán? Ospravedlňujem sa, ale z bezpečnostných dôvodov to musím vedieť. Nebojte sa, nič mu nepoviem!" Zakiho podporujúci tón Davi upokojil, čo sa prejavilo ako príjemný úsmev na jej nádhernej tvári.