I Love You Monster (SK)

51. Nedokážem si to predstaviť

Davi a Pán Kazuki sedeli  tvárou v tvár v altánku vo viktoriánskom štýle. Obaja vyzerali veľmi seriózne, akoby sa práve malo začať najočakávanejšie interview storočia.

"Takže? Aké sú vaše otázky?" začal elegantne vyzerajúci starý muž s jemným úsmevom na perách. Čo priviedlo Davi hlboko ponorenú vo vlastných myšlienkach späť do prítomnosti. 

Narovnala sa a skúmavo sa pozrela na starého muža, akoby bola lovec pokladov a jej lov sa mal práve začať.

"A-aký bol Sei, keď bol mladší?" opýtala sa. Jej hlas bol mäkký, naplnený zvedavosťou a úprimnosťou. Jej oči zrazu intenzívne zažiarili a pocit, ktorý z nej vyžaroval nebol z tohto sveta. Spôsob, akým sa ho to opýtala bol neopísateľne zvláštny. Tak zvláštny, že dokonca aj starec ako on zacítil chabý pocit podobný.... príjemnému nebezpečenstvu. Jej oči, jej hlas a jej slová  boli ako elixír dosť mocný na to, aby prinútil aj toho najväčšieho tajnostkára odpovedať na otázky, ktoré sa odvážila opýtať. 

Starý muž sa tajomne usmial, akoby práve objavil tajný poklad. Poklad tak dychberúco prenádherný a príjemne nebezpečný. Najzaujímavejšie bolo, že sa zdalo, že o svojej prirodzenej sile vôbec netuší. Bola len zvedavá a úprimná netušila, že v skutočnosti robí viac ako to. 

Starý muž s úsmevom prehovoril.

"Ako mladý?"

"Mmm... keď mal desať rokov a menej?"

Vyzerajúc spokojne s otázkou dievčaťa starý muž šťastne prikývol, akoby sa tešil na to, ako svojmu vnúčaťu porozpráva rozprávku na dobrú noc. "Keď bol mladý pán v tomto veku... mmm... budete mi veriť, ak vám poviem, že bol naozaj celkom rozkošný, obzvlášť keď mal päť rokov?"

"N-naozaj? Smial sa a veľa rozprával?" Davine oči žiarili, akoby bola dieťa tešiace sa na to, aké dobrodružstva čakajú na jej obľúbenú rozprávkovú postavu. Oči, ktoré žobrali o to, aby im ich dedko povedal viac.

"Haha, nie veľa ale áno. Bol aj celkom veselé dieťa. Naozaj bystré a rozkošné."

"Eh? R-rozkošné?" Počujúc to sa Davi impulzívne pokúsila predstaviť si ho rozkošného a jej úsmev pomaly povädol. Predstavila si zamrznutú sochu s chladnou čiernou maskou ako je rozkošná a .... vzalo jej to všetky slová. Dokonca sa pokúsila predstaviť si maskovaného muža, ako ju kŕmi čokoládou a hovorí pri tom slová 'povedz Áááá' zatiaľ čo sa na ňu sladko usmieva a jej mozog vybuchol zatiaľ čo jej zabehla slina. Davi jemne zakašľala a starý muž ju smejúc sa  na nej ju nežne potľapkal po chrbte akoby úplne chápal prečo takto zareagovala. 

Davi nevedela, že netušila, že to bude tak zvláštne, akoby muž v jej mysli nebol Sei ale úplne odlišný človek. Ako rozkošného si ho dokázala predstaviť len tak, že ho hladká po vlasoch zatiaľ čo on nehybne sedí ako jemný snehuliak. 

"Haha. Takže si nedokážete prestaviť, že by bol mladý pán rozkošný, huh. Rozumiem, rozumiem. Viete, že v tom čase ma dokonca pobozkal na líce a keď plakal silno ma objal?"

Keď starý komorník pokračoval, Davi sa toho zatočila hlava. Mala pocit, akoby tá časť jeho príbehu mala slúžiť na to, aby ju podpichla a darebácky plán starého muža bola viac ako úspešný. Davi si začala predstavovať ako ju Sei pobozká na líce a hovorí jej veci ako: 'Zlatko poďme sa pomojkať' zatiaľ čo jej kľačiac pred ňou objíma nohy. Tieto predstavy ju kompletne vyviedli z miery a ona divoko zatriasla hlavou ako pokazený robot. "Nie, nie, nie. Prestaňte dedko. Je nemožné aby sa tak Sei choval."

Pobavený jej reakciou na nezaplatenie sa mohol starý muž len zo srdca zasmiať.

"Čo si to vôbec predstavujete mladá pani? Nezabúdajte, že hovorím o mladom pánovi, ktorý mal vtedy päť rokov."

Tón hlasu pána Kazukiho bol darebácky a len čo Davi začula jeho slová, chytila sa za hlavu a sama sa na sebe začala smiať.

Ha ha ha. Čo dopekla si to v prvom rade predstavujem?

Naozaj bolo pre Davi nemožné si čo i len predstaviť, že je súčasný Sei rozkošný, sladký a prítulný, avšak, keď sa v jej mysli dospelý Sei zmenil na rozkošného päťročného chlapca, začala Davi fantazírovať. Naozaj by rada zaplavila malého Seia objatiami a bozkami aj keby bol chladný a nehybný ako jeho súčasné ja.