I Love You Monster (SK)

67. Pevná pripomienka

Bola hlboká noc a Sei a Zaki čakali vo vnútri čierneho auta, parkujúceho na druhej strane cesty. Kvôli zvyšujúcej sa potrebe Seiovej ochrany, sa už od neho Zaki nemohol pohnúť ani na krok, kvôli čomu bol Ryou jediný, kto ju doprevádzal.

Seiove oči boli prilepené na nemocnici, zatiaľ čo z neho vyžarovala neopísateľná aura, akú uňho Zaki ešte nikdy pred tým nevidel.

Tá atmosféra bola tichá, chladná a tak trochu neznesiteľná. V momente, čo musel pustiť jej ruku, aby mohla vojsť dovnútra, mohol Sei len ticho zovrieť ruku v päsť. V situácií ako bola táto nemohol ani stáť po jej boku, akoby bola medzi nimi akási neviditeľná hranica.

Sei, ktorý si už za tie roky zvykol žiť v temnote, ktorý bol extrémne disciplinovaný v ukrývaní sa v tieňoch s neochvejnou obetou, začal pochybovať o svojom rozhodnutí. Po prvý raz, za tak dlhý čas, chcel vystúpiť a voľne kráčať von z temnoty, len aby mohol byť vedľa nej.

"Zaki... zožeň mi rovnakú masku ako nosíš ty," povedal bez toho, aby sa naňho čo i len pozrel. 

Zaki sa takmer zadusil zabehnutím v momente, čo to začul. Bolo to preto, že nikdy za celý jeho život sa mu ani len nesnívalo, že príde tento deň. Deň, kedy bude tento muž konečne súhlasiť s nosením masky, ktorá by naňho nepútala tak veľa pozornosti. Vedel ako veľmi Sei nenávidí nosenie nepohodlnej a problematickej masky, ktorá zmení ľudský vzhľad. V minulosti ju raz na sebe mal a odvtedy si ju nenasadil ani v situáciách, kedy mu šlo o život.  No teraz, čo dopekla sa stalo? Počkať... je to preto, že chce byť  s ňou?

Len čo si uvedomil, aká je odpoveď na jeho vlastnú otázku sa Zaki usmial. Tentoraz to bol úsmev, ktorý odzrkadľoval oboje úľavu i neistotu. 

"Povedz mi Sei,  ako veľmi si sa do nej zamiloval?" opýtal sa, sústredene hľadiac na Seia. Čakajúc na jeho odpoveď mu tvárou preblesklo vzrušenie.

Avšak muž nepovedal ani slovo. Ani sa naňho nepozrel, vďaka čomu bol darebák nadmieru sklamaný, aj keď sa aj naďalej usmieval a veselo si hmkal.

"Hoho... Mám teda čoskoro očakávať rozkošné bábätko? Hah? Sei?"

Len čo Sei začul ako muž spomenul slovo 'bábätko' zarazil sa a len nemo zízal na hmkajúceho si chlapa pred tým, než znova odvrátil zrak. 

"Čo. Čo je to za reakciu? Len mi nepovedz, že si už zabudol na jediný dôvod, prečo si sa s ňou oženil." Zakiho hlas bol ešte stále hravý. Avšak jeho slová neboli vtipom. Boli takmer pevnou pripomienkou. 

Počujúc Zakiho vychrliť všetky tie slová, mohol Sei povedať len jedno ľadovo-chladné slovo. "Sklapni."

Zaki si hlboko povzdychol a hľadiac na maskovaného muža za ním sa lenivo oprel o okno. Zaki  vedel, že Sei sa pomaly menil, pomaly ale isto. Aj keď si to ešte sám neuvedomil, Zaki si bol istý, že Davi už dávno prenikla jeho železnou stenou a mohla sa usídliť ešte hlbšie, než si dokáže predstaviť. Vedel, že Davi je ako teplý plameň, ktorý pomaly roztápa ľad v Seiovich žilách. 

Zaki vždy veril, že to, že ju v ten deň náhodou našiel a v tej nečakanej situácii ju vybral za Seiovu manželku, bolo tou najlepšou vecou, ktorú preňho kedy urobil. Avšak v tejto chvíli, aj keď to už od začiatku predpokladal, mu Davina existencia  dodávala pocit úľavy i strachu.