I Love You Monster (SK)

3. Tvár tvojho manžela

Prešlo 5 dní a Davi bola práve v luxusnom aute mieriacom na miesto, ktoré ani nepoznala. Jej brat bol už v bezpečí. Keď ho opúšťala uzdravoval sa v nemocnici. Davi prepukla do plaču, keď ju lekári ubezpečili, že jeho stav je už stabilný a je v bezpečí. Cítila sa akoby bol obrovský tŕň, ktorý prebodol jej hruď bolestivo vytiahnutý a ona mohla konečne znova dýchať. 

Deň, v ktorý podpísala zmluvu, Davi bola sama ohromená ako rýchlo sa všetko udialo. Jej brat bol okamžite prevezený do najdrahšej nemocnice v krajine; bol liečený akoby bol dedič najbohatšej rodiny v krajine. Ani jeho izba nevyzerala akoby bol v nemocnici ale skôr ako prezidentský apartmán. Davi ich požiadala iba o to aby ho zachránili. Nežiadala ich o to aby sa k nemu správali ako k princovi ale nemohla na to povedať ani slovo. Ani ona nebola výnimkou, pretože aj k nej sa správali ako k princeznej. Avšak, Davi extravagantnému zaobchádzaniu, ktoré zrazu zažívala nevenovala pozornosť. Už sa viac nechcela o nič starať. Čo bolo pre ňu dôležité bola bezpečnosť jej brata. 

Po úspešnej operácii jej brata, bola Davi odvedená do prázdneho kostola kde sa mala konať jej svadba. Kostol bo naplnený bielymi ružami. Vyzeralo to skoro ako nora nejakej víly. Každý kút bol nádherne vyzdobený honosnými a drahými materiálmi. Jej šaty vôbec nevyzerali ako svadobné šaty. Bola to večerná róba zdobená pravými drahokamami, vyzerajúcimi ako čarovné perá od bohov. Jej rovné dlhé vlasy ladne tancovali, akoby to boli čiernym vodopádom. Všetko čo mala oblečené, všetko čo videla naokolo volo šialene nereálne. Doslova vyzerala ako princezná z rozprávkového kráľovstva. Vyzerala dychberúco a čisto akoby bola niekto, kto nie je z tohto sveta.  

Ale čarovná hala bola prázdna; bola tam sama. Svadobná zmluva bola už podpísaná nemenným neznámym. Pred podpisom nebolo vytlačené meno.

A aj tak, bola behom celého procesu Davi čudne pokojná. Strážcovia boli vonku, takže ju nikto nemohol vidieť. Dlhú chvíľu hľadela na podpis jej budúceho manžela a potom zodvihla bielu zložku, ktorú držala v ruke. Nebol tu ženích ani kňaz. Takže Davi čítala. Šla priamo na prvú stranu a nahlas prečítala celú zmluvu. Zmluva vôbec nevyzerala ako vtip, no ona sa aj tak smiala. Dokument skoro vyzeral akoby to bol nejaký druh dôverného štátneho spisu. Jedinou čudnou vecou bolo to, že jeho obsah pre ňu vyzeral ako vtip. 

Zmluva uvádzala, že päť dní po podpísaní zmluvy bude odvezená do vily jej manžela. Stane sa jeho ženou až kým neporodí dieťa. A potom, čo dieťa porodí, dieťa nebude jej. To bolo všetko. Nič čo sa stane po tom, keď porodí dieťa tam nebolo uvedené. Jej jedinou úlohou bolo v podstate porodiť jej manželovi dieťa.

Avšak pravidlá boli ešte čudnejšie. 

Obzvlášť posledné.

Pravidlo č. 4: Nemáte povolenie vidieť tvár vášho manžela. 

Davi nevedela ako reagovať. Nemala na to slov. Najdôležitejšia poznámka celej zmluvy tiež hovorila o tom, že porušenie jedného z pravidiel ju bude stáť zrušenie zmluvy a doživotné väzenie. 

Jej myseľ bola plná zvedavosti a v rovnakom čase, nepokoja a horkosti. Nemohla si pomôcť. Cítila sa akoby už nebola dievčaťom, ktoré poznala. Premýšľala nad tým, ako sa ocitla v takejto situácii. Premýšľala nad tým čo všetko ju ešte čaká. 

Ale po tom momente, aj tak šla a bez mihnutia oka podpísala sobášny list. Vedela, že je hlúposť aby teraz čo i len myslela na to, že z toho vycúva.  Avšak, v momente keď to podpísala, nemohla uveriť tomu, že je vydatá za muža, ktorého ani nevidela. A čo bolo horšie, naozaj nemusí nikdy vidieť jeho tvár.