I Love You Monster (SK)

21. Bozk a útek

Atmosféra naplnená extrémnym očakávaním sa okamžite zmenila na prostú, nesmiernu pustatinu, kde nebolo nič len prach a vietor v momente, keď Sei jednoducho odkráčal preč ako pohybujúci sa kameň, akoby sa nič nestalo. Zakiho ramená opadli a chcelo sa mu tak veľmi plakať no nevyšla ni slza.

Cítil sa akoby sa dostal na najvyšší level neba len aby zistil, že tam nič okrem prachu a vetra nie je. Bol to kompletne nevysvetliteľný pocit extrémnych očakávaní s extrémne malicherným výsledkom. 

Prečo mi to robíš?! Kričal v duchu keď skoro padol na kolená.

Avšak nebol ten sebadeštruktívny typ. Musel urobiť aspoň niečo, čím vinník aspoň trošku zaplatí. "Oi! Sei! Počkaj!" Zakiho hlas bol mimo kontroly. Ani zďaleka nedokázal prijať výsledok, ktorý dostal. Bol si istý, že Sei len potláča svoje emócie aby nejako nezareagoval. Okrem toho veril, že dlhé ticho po bozku určite niečo znamenalo. 

Dobehol Seia a škeriac sa, položil ruku na jeho rameno.

"Hoho, aké to bolo, aké to bolo? Aký bol ten rýchly bozk?" opýtal sa intenzívne otravným tónom. Sei sa v momente zastavil a chladne sa mu zahľadel do očí, akoby mu hovoril, že má dať tú ruku dole ak jej nechce povedať zbohom.

"Oh no tak Sei, len mi to povedz, dobre? Nehanbi sa. Viem, že si niečo cítil. Musel si! Som si stopercentne istý! Mám pravdu však? Však?"

Zakiho otravný hlas, jeho otravné slová a jeho otravný úškrn boli ako neskutočne mocná schopnosť, ktorá Seia vždy extrémne vytočila do bodu, kedy jeho krvilačnosť obklopila celý dom.

"Pozri očividne si bol zaskočený a ohromený. Stavím sa s tebou o môj pár očí, že tá dlhá pauza, to dlhé ticho... AU!"

Rezidenciou sa rozoznel hlasný krik Zakiho, keď sa ho Sei  pokúsil zložiť jedným švihom ruky, načo sa Zaki začal kotúľať po zemi ako malé dieťa, ktoré bolo potrestané otcom.

Sei bol potom nahnevaný ešte viac, kvôli šialenej pretvárke tohto chlapa. Ledva sa ho dotkol a Sei vedel, že ani jeho najrýchleší útok by sa nedokázal vyrovnať Zakiho nadľudskej rýchlosti, a pritom sa tento chlap váľa po zemi akoby ho to bolelo!

"Prestaň sa pretvarovať , ideme za ňou", povedal. A Seiove slová okamžite primäli škoricu kotuľajúcu sa po zemi stáť ako vojak v pozore, ktorého práve povolal jeho nadriadený s nejakými veľmi vzrušujúcimi správami.  

"Eh? Naozaj? Prečo? Bojíš sa o ňu? Počkaj. To ti už chýba? Myslím tým už? Myslíš to vážne?"

"Sklapni inak tu ostaneš."

"Áno, áno. Prestanem už. Poďme!"

°°°

Medzitým si Davi ešte stále hrýzla peru. 

V momente, keď ho pobozkala zacítila teplo šíriace sa celým jej telom. Cítila, že sa celé jej telo červená akoby horela. V hlave mala ešte stále chaos. Nemohla uveriť tomu, že takto reaguje a to všetko kvôli jednému jednoduchému bozku, ktorý ani nebol na pery!

Bože, čo sa mi to stalo?  Bol to len jednoduchý bozk na rozlúčku a ja sa už správam takto?

Davi mala problém sa upokojiť.

Uspela s prevedením jej plánu ale prepočítala sa pokiaľ šlo o jej vlastnú reakciu. Pôvodne sa mala chovať prirodzene no ona okamžite utiekla, čo spravilo z  presladeného 'bozku na líce', 'bozk a útek'... Obávala sa Seiovej reakcie ale obávala sa aj svojej vlastnej.

Ah! Toto ma privádza do šialenstva.

"Slečna, sme tu!"

Vystrašil ju hlas taxikára a hneď ako vystúpila z auta opakovane niekoľko krát zatriasla hlavou. A vykročila v snahe sústrediť svoju pozornosť na hlučné, farebné a živé miesto pred ňou.