I Love You Monster (SK)

5. Ako sa voláš?

Dlhá chvíľa ticha sa rozľahla veľkou miestnosťou kde stáli dvaja ľudia- jeden ako anjel a druhý ako diabol- a bez pohnutia na seba pozerali.  Maskovaný muž stál s jednou rukou vo vrecku zdanlivo pozorujúc anjela pred ním. 

Davi sa na druhú stranu cítila ako malá biela myška čakajúca na jej smrť v rukách veľkej temnej príšery pred ňou. Cítila sa akoby  temná príšera videla skrz ňu až do jej najhlbšieho vnútra k jej duši, akoby mu bohovia zverili moc preskúmať tajomstvá všetkých smrteľníkov.

"Vystrašená?" jediné slovo muža bolo ako ohňostroj, ktorý ju zrazu vystraší no potom poblázni jej srdce okúzľujúcou krásou. 

"Hah? Nie, vôbec... nie... Áno, som." Davine kolená boli kompletne oslabené. Prítomnosť muža pre ňou stačila na to aby to z nej vysalo všetku jej energiu. Muž bol jednoducho príliš desivý na to, aby sa mu pokúsila klamať. Jeho tajomné a chladné správanie v nej skoro budilo pocit, že je... monštrum prezlečené za príťažlivého muža. 

Ale hneď ako to dopovedala, jej oči sa doširoka otvorili, keď  si muž pošúchal rukou šiju. Potom si vzdychol akoby očakával, že to bude takto.

"Ľutuješ to teraz?"

"Nie."

"Chceš sa vrátiť domov?"

"Nie." Davi neváhala odpovedať na mužove otázky. Bolo to preto, že mala pocit, že ju muž testuje a v momente, keď mu dá chybnú odpoveď, bude ju to stáť život. 

"Si vystrašená ale aj tak chceš ostať?"

"Áno." 

Muž vsunul svoju ruku späť do vrecka. Posledná odpoveď dievčaťa ho presvedčila o tom, že toto dievča nie je vôbec zlé. Jej oči horeli odhodlanosťou a divokým bojovným duchom, ktorý bol v kontraste s tým ako vyzerala. Na prvý pohľad vedel povedať, že nepatrila k slabochom, že za jej krehko vyzerajúcim telom sa skrývalo čosi nevyspytateľné. 

"Dobre."

Keď si muž začal dávať dole sako, vyzeral celkom spokojne. Na druhej strane, Davi potichu dýchala zhlboka. Potom sa pozrela mužovi priamo do maskovaných očí.

"Ako sa voláš?"

"Sei,"

"Sei...?"

"Volaj ma jednoducho Sei," mužove slova boli tvrdé, naznačujúce, že nepovie viac ako už povedal. Jeho hlas bol plný autority ako hlas neľútostného vládcu v stredoveku. Jeho slová zneli tak neúprosne, že sa Davi obávala, čo by jej toto monštrum urobilo ak by si dovolila ísť proti nemu. 

Premýšľala nad tým, prečo do pekla chcel skryť  svoju tvár a identitu tak veľmi, že bol ochotný nosiť masku vo vnútri svojho vlastného domu, ale vedela, že toto nebol ten správny čas na to aby pre to hľadala odôvodnenia. 

"Umm... zmluva hovorí, že nesmiem vidieť tvoju tvár. Ale čo ak ju nechtiac zbadám? Myslím tým len náhodou...  nechtiac."

"Náhodou? To sa nestane."

Davi nemala slov. Ako si tým tento muž môže byť tak istý? Vidí sám seba ako boha?

"Ale... ale čo keď budeš spať? Budeš spať v maske?"

Davi mala pocit akoby boli jej otázky akosi hlúpe a vtipné ale muž na ne neodpovedal, namiesto toho vložil ruku do svojho vrecka a čosi z neho vybral. Vystrel pred ňu svoju ruku. Davi zmätene hľadela na červenú látku v jeho dlani. 

"Vždy, keď budeme v posteli, budeš mať na sebe toto."

Davi zvesila sánku, keď jej došlo čo to bolo. Bola to páska na oči. 

Počkať. Čože? Naozaj?! Odteraz budem spať s páskou na očiach? Žartujete? Toto je šialené!

Davi nemohla uveriť tomu, čo jej povedal. Nevedela ako na to reagovať. Bola kompletne bez slov. Ak by bol iným mužom, pravdepodobne by už dávno nakopla jeho vzácne gule za táranie takýchto nezmyslov. Ale on bol ním. Na prvý pohľad vedela, že v porovnaní s ním boli všetci ostatní muži, ktorých doteraz stretla ničím. Vedela, že on je presným významom slova 'nebezpečie', a že jeho slová nie sú ničím iným než rozkazmi.