I Love You Monster (SK)

59. Pod útokom

Kdesi v Austrálii.

V sporo osvetlenej, priestrannej izbe obklopenej samostatne pracujúcimi počítačmi, hľadel Sei na širokú obrazovku, keď mu zrazu zazvonil telefón.

Zaki, sediaci pred dverami, vyzerajúci ako lenivý ochrankár bol okamžite v pohotovosti. Vedel, že v tejto chvíli by Seiovi na jeho osobné číslo, za žiadnych okolností nikto nevolal. Nemohol to urobiť ani jeho vlastný starý otec. A preto dokázal vydedukovať, že to nemôže byť nikto iný, než jeho manželka. 

Okamžite teda preletel k Seiovi a potichu sa pokúsil odpočúvať ich konverzáciu. 

Sei na druhej strane chvíľu hľadel na zvoniaci telefón v jeho ruke pred tým, než ho konečne zdvihol.

"H-haló?"

Len, čo Sei začul Davin sladký hlas bolo to, akoby začul určitý čarovný zvuk, a zdalo sa akoby zrazu zabudol odpovedať.

"H-haló? S-Sei?" Keď povedala jej druhé 'Haló', zdalo sa že sa muž prebral. Avšak v momente, čo začul ako volá jeho meno, z nejakého dôvodu z jeho úst nevyšli žiadne slová.

"Haló? Počuješ ma?"

Počujúc jej tretie haló sa Sei znova vrátil k zmyslom.

Avšak, pred tým než stihol otvoriť  ústa, hlas dievčaťa znova zahral ako nádherná pieseň. "Je to môj manžel, Sei?"

Jej jemný hlas volajúci ho sladko 'môj manžel' zanechával muža v nemom úžase. Nedokázal rozprávať a vyzeral ako obarený. Nuž, z časti aj preto, že to dievča ho tak nikdy pred tým nenazvalo. 

"Sei?"

Dievča zavolalo jeho meno po tretí krát, Sei konečne otvoril ústa no než z nich vyšli nejaké slová, Davin hlas znova zazvonil. "Ďakujem, že si mi dovolil ťa kontaktovať."

Počujúc ju Sei zostal ticho. Mal pocit, akoby bol počítačom, ktorý práve napadal jeden super vírus za druhým, nedávajúc mi ani len šancu reagovať. Aj keď útok v skutočnosti nebol taký rýchly, bol to on, kto reagoval na počudovanie veľmi pomaly. Bol ako superpočítač spomaľujúci, kvôli útoku nejakého veľmi mocného víru. 

Prešlo zopár chvíľ a Seiovi sa akosi podarilo znova sa spamätať. Avšak po štvrtý raz, než stihol odpovedať, sa dievča na druhej strane znova ozvalo a tentoraz bol jej útok celkom smrtiaci.

"Chýbaš mi," povedala a hovor ihneď skončil.

V tú chvíľu celú miestnosť naplnilo ticho a Sei ostal ako omámený. Posledný útok bol  zdá sa dosť siný na to aby násilím vypol počítač.

Zaki, ktorý po celú dobu načúval- aj keď nič nepočul- zakýval Seiovi rukou pred tvárou no muž ostal nehybne sedieť.

"O môj bože Sei! Čo sa dopekla stalo? Zobuď sa! Hovor už skončil bez toho, aby si vôbec niečo povedal. Myslíš to vážne?" Zakiho hlasný hlas sa ozýval miestnosťou. Vyzeral, akoby nevedel, či sa má smiať alebo plakať. Bol  zvedavý na to, čo mu to dievča povedalo, keď ho to zanechalo tak vykoľajeného. 

Našťastie sa zdalo, že sa  muž konečne vrátil do reality aj keď naňho hľadel neprítomne.

"Zavolala moje meno, tri krát," povedal a Zakiho čelo bolo na chvíľu rýchlo pokryté hlbokými vráskami, no uvedomil si, že to bola v skutočnosti veľká vec, pretože Davi ho prekvapivo nikdy okrem toho, keď bola unesená neoslovila jeho menom.

"A" pokračoval Zaki v pýtaní sa.

"Nazvala ma 'môj manžel'",

"H-hah?" Zaki bol ešte viac zmätený. A čo? Bolo to niečo zvláštne?

"Po prvý raz som ju počul nazvať ma takto."

"Ah... dobre. A?"

"Poďakovala mi,"

"A?"

"Povedala..." Zaki, pokračujúci v tejto konverzácii, bol ako malé dieťa, čakajúce na odpočítavanie nového roka.

"Povedala, že jej chýbam."

Po tom, čo to Sei povedal nasledovalo krátke ticho, pred tým, než sa dokázal Zaki znova ozvať. "To je všetko?" 

"Mm. To je všetko. Mal som pocit, akoby som bol zrazu pod paľbou."

"Pfft. Hahaha." To vážne?

Zaki sa od srdca zasmial. Dokonca aj od smiechu pľasol dlaňou po stene, zatiaľ čo Sei potichu zodvihol hlavu a hľadel na jemne žiariace svetlo nad ním. V tej chvíli vrel v jeho hrudi  určitý teplý nepokoj a v jeho očiach sa zažal záhadný neskrývaný oheň.