I Love You Monster (SK)

138. Zdalo sa akoby nebo padalo

„Davi... moja... manželka..." povedal pomaly hlasom až po okraj naplneným láskou a nehou. Bolo to, akoby mu bolo súdené volať jej meno tým najvášnivejším spôsobom.

Zdalo sa, že kývajúce sa dievča pred ním začulo ako volá jej meno s prídavkom 'moja manželka' a odpovedala mu úsmevom žiarivejším ako kedykoľvek pred tým. V tej chvíli boli jej oči ešte stále zúžené a jej tvár ružovkastá a zmáčaná potom, no aj napriek tomu ostala jej anjelská krása neporušená.

Jej jemný hlas, spolu s pomalými pohybmi jej tela a spôsob akým stiahla pery boli v tej chvíli tak zvodné, že Sei začul ako mu v hlave praskajú aj posledné nitky zdravého rozumu.

„E-Ešte raz." Žobrala, pričom začínala vyzerať ešte dychtivejšie a vzrušenejšie. Vidiac, že ju to tak veľmi potešilo, pocítilo Seiove srdce okamžite neopísateľnú radosť.

„Davi moja manželka." Zopakoval rovnako vášnivo a extrémne šťastná Davi ho znova objala. Silno ho stískala ho okolo krku, no Seiovi to vôbec nevadilo. Namiesto toho jemne obmotal svoje ruky okolo jej štíhleho pásu. Jediné na čom mu záležalo bolo, aby bola jeho manželka šťastná.

Prešiel nejaký čas a oni aj naďalej ostali vo vrelom objatí. Sei sa nepohol ani nič nepovedal pretože čakal na to, kedy znova zaspí. No v nasledujúcej chvíli zrazu Davi pustila jeho krk a položila svoje dlane na jeho plecia. Keď naňho nasmerovala svoj unavený pohľad, ešte stále kľačala. Vyzerala pri tom akoby bola na hranici spánku.

Avšak jej oči zrazu stuhli a odhalili jemný náznak smútku, čo Seia okamžite znepokojilo. Sei reflexívne vyrovnal chrbát a pomaly natiahol ruky k jej tvári, zatiaľ čo sledoval ako sú jej oči každou chvíľou smutnejšie. Keď sa konečne chystal otvoriť ústa a opýtať sa jej čo sa deje, zastavil sa. Z jej nádherných očí sa jej zrazu po tvári skotúľali slzy.

V tej chvíli mal Sei pocit akoby naňho padalo nebo.

Pohľad na to, ako slzy jeho manželky padajú ako krištáľové kvapôčky odrážajúce mesačný svit, rozdrvil jeho srdce na drobné kúsky. Jeho hrdlo sa zúžilo a ťažko sa mu dýchalo.

Chcel sa jej opýtať, čo sa stalo ale slová mu uviazli v krku, až kým plačúce dievča pred ním pomaly neotvorilo ústa.

„Sei... Prečo? Prečo nemôžem vidieť tvoju tvár? Prečo... prečo mi nie je dovolené ťa poznať? Ja... chcela by som ťa vidieť... spoznať ťa."

Tie slová sa v Seiovej hlave znova a znova ozývali, zatiaľ čo bol jeho pohľad prilepený na jeho manželku, ktorá začala poťahovať nosom ako malé dieťa. Srdce mu pritom zovrelo tak bolestne, že ju dokázal len stiahnuť do svojho náručia a mocne ju objať.

Davi aj naďalej plakala a Sei len zaboril svoju tvár do jej vlasov. Hladkal ju po chrbte a zúfalo premýšľal nad tým, čo by mal urobiť a povedať na to, aby uľavil jej bolesti.

Avšak pred tým, než mohol prehovoriť, dievča od vyčerpania konečne znova zaspalo. No aj napriek tomu, že o tom vedel, nepustil ju. Ostal tam a objímal ju ešte dlhú chvíľu. Keď ju napokon znova uložil do postele, potichu sa postavil, zo šatníka vytiahol ďalšie tričko aby jej mohol vymeniť premočené oblečenie.

Keď sa vrátil do postele, pomaly ju podoprel a posadil tak, aby sa opierala o jeho hruď zatiaľ čo jej prezliekol oblečenie.

Sei ostal po celý čas ticho, v jeho očiach sa snažiac sa nehľadieť na telo jeho manželky ešte stále zračila bolesť a pocit viny.