I Love You Monster (SK)

91. Neuveriteľne hlúpy

Bola to len jednoduché cmuknutie na pery. Bol to presne ten istý prekvapivý bozk, ktorý mu zakaždým dávala ona, akoby od nej práve odkopíroval jej spôsob bozkávania do bodu, kedy bolo jediným rozdielom to, že namiesto úteku ostal pred ňou nespúšťajúc z nej pohľad.

Č-čo to bolo? O-odkopíroval ma práve?

Seiov rýchly bozk bola bezpochyby verná kópia toho jej a predsa sa Davi teraz keď ho dostala cítila úplne inak. Kedykoľvek ho pobozkala bolo jej horúco a srdce jej šialene bilo no tentoraz to malo oveľa väčší dopad a ona nemohla ani len premýšľať. Jej tvár totálne sčervenela akoby jej do hlavy natiekla všetka krv z tela.

Bola šokovaná do špiku kostí. Nikdy nečakala že by ju mohol poraziť v jej vlastnej hre a dokonca sa zmeniť na papagája.

V tej chvíli ostala prilepená k zemi s námahou premýšľajúc nad tým, čo by mala povedať. Mala pocit akoby jej niekto zviazal jazyk a tlkot jej srdca bol tak otravne hlasný, čo jej bránilo v premýšľaní.

Našťastie bol jej telefón ako hlasný budík, ktorý šokoval jej zmysli a prinútil ju ihneď sa vrátiť do normálu.

Hneď ho teda zodvihla a priložila k uchu odvracajúc pri tom od Seia pohľad.

„H-haló, pani Lee?"

„Počkám na teba vo zvyčajnej kaviarni neďaleko mestskej knižnice dobre?"

„Ahh... áno pani. Už som na ceste."

Keď hovor skončil, Davi sa k nemu už znova neotočila. Nevenovala mu ani pohľad. Povedala len „uvidíme sa neskôr" a potom náhlivo odkráčala a nasadla do auta, zanechávajúc tak maskovaného muža v nemom úžase nehybne sledovať ako mu auto mizne zo zorného uhla.

„Ohoho, urobil si to! Pfft! Konečne si to urobil. Konečne si ju pobozkal. Hahaha! Aké to bolo? Aké to bolo? Aké je to po prvý raz v živote byť tým, kto niekoho pobozká? Hah? Hah? No tak, pove...." Zaki nemohol pokračovať vo svojom otravne hravom a natešenom prejave pretože z akéhosi dôvodu zrazu Seiova temná aura vzbĺkla a on od neho reflexívne ustúpil.

H-hah? Prečo? Čo sa deje? Stalo sa niečo zlé? To nie je možné však?!

„Č-čo sa stalo?"

„Myslím, že sa jej to nepáčilo."

„H-hah?"

„Po tom, čo som ju pobozkal sa na mňa ani len nepozrela."

„E-eh... H-Hah?!"

Zaki sa mohol len chytiť za kožu medzi obočím. Nebesá, toto monštrum. Ako môže byť tak pesimistický? Ako sa mu podarilo vyvodiť si, že sa jej to nepáčilo len na základe toho?

„Pozri sa Sei, ako môžeš vôbec povedať, že sa jej to nepáčilo len na základe..." Zaki sa zastavil keď sa v jeho mysli objavil určitý zlovestný plán pri ktorom sa zákerne usmial. „Teraz keď si to spomenul, jej reakcia bola naozaj trochu zvláštna..."

Len čo ho Sei začul jeho temná aura nabrala na intenzite zatiaľ čo naňho zazeral akoby mu hovoril, že poslúchnuť jeho hlúpy nápad bola obrovská chyba.

V tej chvíli Zaki zacítil, že je v nebezpečenstve a na to, aby utiekol Seiovi z pazúrov sa musel vzdať svojho plánu a začať ho namiesto toho upokojovať.

„Haha prestaň nad tým tak premýšľať. Prečo si zakaždým keď dôjde na ňu tak neuveriteľne hlúpy? Kde je tvoj monštruózny mozog? Nemôžeš si len tak utvárať závery. Možno sa len hanbila ti ukázať jej výraz. Niektoré dievčatá občas nerady ukazujú ich červenajúcu sa tvár. Presne. Myslím si, že sa len hanbila."

„Myslíš?"

„Nuž ak sa nemýlim, jediný spôsob ako to zistiť je... ju jednoducho pobozkať znova."

„..."

„A potom sa jej opýtať či sa jej to naozaj nepáči."

„..."