I Love You Monster (SK)

34. Útek

V ošumelej prázdnej izbe, sa Davi potila snažiac sa vyprostiť z lana, ktoré mala obtočené okolo rúk. Izba, v ktorej ju nechali bola tichá no dobre osvetlená. Okno bolo otvorené a tak jemný teplý vánok roztancoval záclonu.

Davi pokračovala v rozväzovaní tak rýchlo ako to len dokázala pred tým, ako by mohol ktokoľvek vstúpiť. 

Len pred chvíľou si pohodlne sedela v taxíku na ceste do Sivej rezidencie, keď zrazu šofér povedal, že musia ísť obchádzkou. Davi začala byť ihneď podozrievavá a bola pripravená zavolať na tiesňovú linku, keď zrazu z nejakého dôvodu omdlela. Keď sa prebudila, bola už zviazaná a sedela v tejto prázdnej izbe. 

Našťastie muž, ktorý ju zviazal nepoužil žiadnu profesionálnu techniku ani nič podobné a lano, ktoré použili vyzeralo tiež veľmi obyčajne. Nuž, možno pohľad na krehkú sťa porcelán mladú dámu ich primälo ísť na ňu zľahka, mysliac si, že je ako bábika, ktorá bude len poslušne sedieť a neurobí nič nebezpečné. 

Prešiel nejaký čas a lano bolo konečne rozviazané. Keď sa postavila po tvári jej stekal pot. Skontrolovala celú izbu no  osamelé dvere boli zamknuté. 

Uvedomujúc si, že odísť dverami bude nemožné, jej zrak okamžite spočinul na doširoka otvorenom okne. Keď sa k nemu približovala, na jej tvári sa objavil úsmev a jej oči žiarili vzrušením. Avšak len čo sa pozrela von oknom, úsmev jej zvädol. 

Bola na treťom poschodí. Hľadiac von oknom bola prekvapená, kam ju to jej útočníci odviedli. Pred jej očami sa rozprestierali nekonečné rady kontajnerov, obklopujúce celý prístav s veľkými nákladnými loďami plávajúcimi na hladine mora. 

Kde to dopekla som? Počkať, MKZK?

Prekvapil ju znak a logo na každom kontajnery. Vidiac to si bola istá, že majiteľom tohto miesta nie je nikto iný, ako veľmi slávna, najväčšia na kontinente a druhá najväčšia námorná spoločnosť na svete, Mikazuki Group. 

Ale prečo som tu? Prečo ma tu tí ľudia vzali? 

Celá zmätená zatriasla hlavou v snahe zabudnúť na všetky tie otázky aby sa mohla sústrediť na útek. Zhlboka sa nadýchla a začala sa obzerať po menej riskantnej ceste von. Našťastie našla si všimla, že na stene pri okne je pripevnené kovové potrubie. 

Vidiac to nestrácala čas a ihneď sa pripravila. Svoje dlhé vlasy si zopla lanom, ktorým ju zviazali a začala sa šplhať dole. Ďakovala Bohu že mala dnes na sebe tričko a rifle. Avšak, obuté mala podpätky, takže sa z nich najprv vyzula a hodina ich dole na zem. 

Bola vďačná za to, že je svižná a dokáže takto šplhať. Bola vďačná, že na strednej vstúpila do taekwondo klubu. Pravdou bolo, že Davi mala byť školskou reprezentantkou v rôznych turnajoch na medzištátnej úrovni, ak by nebolo všetkých jej brigád a jej častého vynechávania tréningu. Ale v skutočnosti ju súťaženie nikdy veľmi nezaujímalo. Do klubu vstúpila len preto, aby sa naučila sebaobranu no bola v tom prekvapivo dobrá a tréneri ju začali presviedčať aby súťažila. Bola fyzicky svižná a pružná, to bolo to, čo jej tréneri povedali no pokiaľ šlo o silu, bola stále slabá a teda potrebovala viac cvičiť.  Nanešťastie, na to nemala dosť času a tak sa mohla len vzdať. Stačilo jej, že sa toho aj tak dosť naučila. 

Keď bola v polovici jej cesty nadol, vyľakal ju hlas prichádzajúci z izby, v ktorej bola uväznená. Zodvihla hlavu a muž oblečený v čiernom na ňu čosi s úzkostlivým pohľadom kričal z okna. 

"Doprdele! Mladá pani je tam dole!"

Davi prepadla panika. Našťastie bola už na úrovni prvého poschodia tak bez váhania skočila. 

Len čo dopadla na zem, rozbehla sa. Bosá, neobzerajúc sa za seba, nechávajúc jej červené lodičky na zemi, zatiaľ čo ju dvaja muži v čiernom začali naháňať.