35. Tá pravá

2.4K 151 3
                                    

Medzitým, v momente čo Sei a ostatní dorazili k luxusnej podzemnej základni, oblak sily oslabujúceho tlaku zaplnil obrovskú zlatistú izbu. To spôsobilo, že sa dokonca aj komanda, ktoré strážili starého muža, vyzerajúceho ako cisár sediaci na zlatom tróne, išli zblázniť.  Bolo to preto, že Seiova súčasná aura zdanlivo prebúdzala ich vnútorný inštinkt bojovať alebo utiecť, inak by mohli zomrieť bez toho, aby vôbec vedeli ako. 

Sledujúc pot stekajúci po čele svojich mužov, zvierajúcich ich zbrane akoby už zabudli, že ľadový muž pred nimi je jeho drahý vnuk,  si starý muž, ktorý bol tak chladný ako jeho vnuk, odkašľal čim vystrašil všetkých svojich mužov a oni sa konečne spamätali. 

Sei kráčal priamo k starému mužovi, ktorý sedel ako hrôzostrašný cisár. Len čo sa ich oči stretli, bolo to akoby sa chystali zraziť dva polárne víry vyžarujúce smrteľne chladnú teplotu, ktorá okamžite spôsobila, že takmer všetci podriadení starého muža zacítili po celom ich tele omrzliny. 

" Pri pomyslení na to, že si naozaj okamžite priletel... Drahý vnuk, takže toto je veľkosť tvojej náklonnosti k tomu dievčaťu, hah. Hmm, nie zlé, naozaj nie zlé." starý muž vyzeral naozaj šťastne. Jeho strašidelný výraz trochu zmäkol len čo prehovoril a jeho aura sa upokojila. Avšak Seiov výraz sa nezmenil. 

"Kde je?" opýtal sa jeho zvyčajným ľadovo chladným hlasom. 

"Ah, neboj sa, odpočíva na dobrom mieste. Ale samozrejme, aby to bolo realistickejšie, jemne ju zviazali." z nejakého dôvodu vyzeral starý muž ešte stále spokojne. 

No len čo Sei začul jeho slová, otočil sa mu chrbtom a vydal sa k dverám, opúšťajúc starého muža bez slova. 

"Ah nie zlé, nie zlé." usmial sa starý muž, keď naznačil jednému zo svojich mužov aby vzal Seia na miesto, kde ju držali. Vedel, že jeho vnuk nebude tolerovať žiadny ďalší vtip a už takéto nahnevanie ho bolo celkom riskantné. Našťastie nakázal svojim mužom aby na ňu boli jemní a ani sa jej nedotkli, inak by mohol začať obrovskú vojnu. 

"Zaki, ty tu na chvíľu ostaneš." zastavil hlas starého muža Zakiho, ktorý sa práve chystal zavrieť dvere.  Hneď ako to začul, na jeho tvári sa zjavil kyslý výraz. No mohol len počúvnuť a vnútorne plakať bez sĺz. 

"Čo myslíš?" opýtal sa starý muž a Zakiho plecia od únavy ovisli. Ah, a sme tu znova, tento starý muž. Prečo sa to pýta práve mňa? Došľaka! Chcem vidieť Seiov výraz, keď ju uvidí. 

Nechajte ma ísť sa pozrieť prosím.

"Myslím, že si myslíme to isté pane."

"Hahaha. Áno, to áno. Ten risk zato stál. Dokázal som, že je určite tá pravá. Hahaha." Starý muž sa od srdca zasmial akoby cítil šťastie a úľavu zároveň. 

"Takže vravíte, že je v poriadku nahnevať ho ak získate váš vytúžený dôkaz? Kruté ako obyčajne pane. Aj keď si myslím, že po tomto si vás, svojho jediného spojenca, ktorému verí, pridá na zoznam nepriateľov." 

"Haha. To je v poriadku, v poriadku. Nevadí mi byť pod jeho dohľadom. Som už starý. Všetko po čom túžim je mať pravnúča a aby mal po svojom boku dobrú manželku. Potom už môžem šťastne umrieť."

Po tom, čo sa tí dvaja chvíľu zhovárali, bolo Zakimu dovolené odísť. V momente čo bol oslobodený sa rýchlosťou vetra rozbehol za Seiom. 

Našťastie bol po krátkom behu schopný ho dobehnúť. 

I Love You Monster (SK)Where stories live. Discover now