I Love You Monster (SK)

156. Keď sa vrátim

Neskôr v ten deň sa Davi vrátila do postele a znova si zdriemla. Keď napokon otvorila oči, bol už večer.

Sadla si na posteľ a všimla si siluetu Seia, ktorý sedel vedľa okna a v tichosti hľadel von oknom.

Davi sa v momente, čo ho uvidela usmiala, pomaly odhrnula prikrývku a vstala z postele. Hľadela na Seia a zdalo sa, že si ju ešte nevšimol. Pomaly k nemu prikročila. Premýšľala nad tým, že ho vystraší ale pred tým než sa k nemu dostala sa zrazu otočil.

Sei sa chystal postaviť, no Davi k nemu priskočila a pozerajúc sa von oknom sa k nemu pridala.

"Načo sa pozeráš?" opýtala sa

"Mesiac," odpovedal potichu no jeho pohľad už bol prilepený na ňu.

Počujúc ho Davi zdvihla bradu a pozrela sa na mesiac.

"Chápem... mesiac je dnes naozaj nádherný..." povedala, ale z nejakého dôvodu sa zastavila. Bolo to preto, že sa jej v hlave zrazu zjavila spomienka zo včerajška. Matne si pamätala, že jej Sei povedal, že je krajšia ako mesiac. Ale nebola si istá, či to povedal naozaj, alebo to bola len jej predstavivosť.

Zvedavo sa na Seia pozrela a opýtala sa ho: "Minulú noc... keď som bola opitá a stiahla som ťa doprostred cesty, si mi niečo povedal... ale nie som si istá, či si to pamätám... čo si mi vtedy povedal? opýtala sa, zatiaľ čo na ňu Sei hľadel žiarivými, nevinnými očami.

Hneď nato zodvihol ruku a pohladkal ju po líci.

"Povedal som... že si oveľa krajšia ako mesiac," odpovedal čo Davi vzalo slová a než dokázala znova prehovoriť, musela niekoľkokrát zažmurkať.

"Čože?" opýtala sa znova, neprestávajú naňho neveriacky pozerať.

"Si oveľa krajšia ako mesiac," zopakoval a Davina tvár instantne nadobudla karmínovo-červený odtieň. Ohromená Seiovými slovami zacítila ako jej rýchlo bije srdce.

Davi dlho nedokázala nájsť slová, no než znova prehovorila, Sei sa zrazu postavil, obtočil okolo nej ruky a privinul si ju k sebe.

V tej chvíli sa Davi slová zasekli v hrdle. Bolo to preto, že spôsob, ktorým ju Sei objal bol trochu iný. Bolo to akoby u nej hľadal teplo a útechu. To zapríčinilo, že ho Davi reflexíne začala jemne hladkať po chrbte.

"Sei?" vyslovila jeho meno zatiaľ čo sa potichu oprel čelom o jej rameno.

Po krátkej chvíli ticha zodvihol hlavu a pozrel sa na ňu.

"Ako sa cítiš?" opýtal sa jej a Davi mu okamžite odpovedala.

"Už mi je úplne dobre." Usmiala sa v snahe ukázať mu, že sa už úplne zotavila a nemusí sa tak vôbec strachovať.

"Ďakujem, že si ma ošetroval... ďakujem, že si ostal po mojom boku... ďakujem, že si sa o mňa staral." Pokračovala zatiaľ čo naňho milujúco hľadela.

"Si moja manželka. Je mojou povinosťou starať sa o teba," odpovedal Sei a Davi sa znova zapírila. Začínala si uvedomovať, že Sei dnes pôsobí akosi inak.

'Čo sa to deje? Prečo sú jeho slová z ničoho nič tak sladké?'

Avšak po tom, čo povedal hneď nato, jej úsmev zoslabol.

" Ja... dnes v noci, znova odchádzam." Priznal sa a celá miestnosť na moment stíchla, než sa ho Davi dokázala znova opýtať: "Kedy sa vrátiš?"

"...to si nie som istý."

"Ah, rozumiem..." z nejakého dôvodu sa do Davinho srdca začala zakrádať nepopísateľná bolesť. A aj keď robila čo mohla, aby to nebolo vidno, dralo sa to naprieč jej hrdlom a sťažovalo jej to rozpávanie.

Vediac čo povedal ju Sei znova silo stisol v objatí. Tentoraz ju však objal spôsobom, ktorým ju chcel utešiť a upokojiť jej smutné srdce.

"Keď sa vrátim, musím ti niečo povedať," pošepkal jemným hlbokým hlasom.

Počujúc jeho slová sa jej srdce nevedno prečo rozochvelo. Mala pocit, akoby sa mala čoskoro dozvedieť niečo extrémne dôležité, kvôli čomu sa musí cítiť nervózne a úzkostlivo.

Avšak Davi si len zahryzla do spodnej pery a pevne ho objala pred tým, než odpovedala: "Mm... budem na teba čakať.