I Love You Monster (SK)

66. Mocný stĺp

Davi a Sei ostali ticho, akoby videli okolo prejsť ducha.

Napokon sa ako prvé pohlo dievča. Nervózne sa naňho usmiala, zatiaľ čo si škrabala zátylok.

Nevedela, prečo tie slová vyslovila, no urobila to a už ich nemohla vziať späť a tak sa rozhodla pohnúť vpred a pokúsiť sa to využiť. Okrem toho, to už bolo vážne dlho odkedy mala svojho manžela takto na dosah. Chytila by sa akejkoľvek príležitosti na to, aby im vynahradila stratené dni, keď bol preč.

"Sadneme si?" opýtala sa, akoby bola gentleman zo starších časov a muž len prikývol akoby bol tou najposlušnejšou, vznešenou, chladnou bohyňou. 

Avšak, pred tým, ako sa mohla Davi otočiť a odkráčať k jedálnemu stolu, telefón v jej vrecku zrazu zazvonil. Obaja na seba hľadeli pred tým, ako zdvihla telefón a prijala pred ním hovor. 

"Prosím?"

"Haló? Ste príbuzná Haru Mizuri?"

Vo chvíli, keď Davi začula meno jej mladšieho brata, jej tep okamžite nabral chaotické tempo a úsmev na jej tvári povädol. Na jej tvári sa okamžite zjavili strach a obavy a ona zovrela telefón ešte pevnejšie. 

"A-áno, som jeho sestra. A-ako vám môžem pomôcť?"

"Slečna Mizuri, váš brat bol prevezený do nemocnice...."

Len čo začula ten hlas povedať, že jej brat bol prijatý do nemocnice, Davina myseľ bola prázdna a telefón jej vypadol z ruky.

Našťastie sa Seiovi, ktorý ju po celú dobu sledoval podarilo telefón chytiť.  Pozrel sa na dievča, ktorého žiarivý úsmev sa premenil na neživý kus papiera a sám zodvihol telefón.

"Ktorá nemocnica?" opýtal sa a hneď ako začul odpoveď, zrušil hovor a na jeho vlastnom telefóne vytočil iné číslo.

"Zaki, auto. Okamžite!" jeho hla bol vážny, zatiaľ čo jeho oči boli sústredené na bezmocné dievča pred ním. Bolo to po prvý raz, čo ju videl takúto.  Strach v jej očiach bol dokonca omnoho väčší ako jej strach z duchov.  Jej oči, ktoré obyčajne vyžarovali tak ohromné odhodlanie a bojový duch, boli ako hviezdy, ktoré stratili svoju iskru. V tej chvíli to odvážne a veselé dievča konečne odhalilo svoju achillovu pätu a to priamo pred jeho očami. 

Sei na chvíľu zaťal päsť než ju chytil za ruku. Ich dlane sa teplo objali a on držal jej ruku tak nežne ako vždy. Presne v tej chvíli, len čo Davi zacítila jeho teplo, zodvihla hlavu, akoby bola jeho ruka energická guľa, ktorá okamžite vyslala do jej očí život. 

Muž nepovedal ani slovo no Davi zvláštne cítila, akoby jej potichu hovoril 'neboj sa, bude v poriadku'.  Akoby tie slová povedal nahlas, Davi mu na odpoveď prikývla, čo muža na moment ohromilo než sa konečne vydali k dverám. 

Do auta nastúpili bez toho, aby pustili svoje ruky. Keď šlo auto rýchlo mestom smerom k nemocnici, nikto neprehovoril. Davine oči boli plné obáv no teplá ruka, ktorú držala bola ako mocný stĺp dvíhajúci ju, akoby jej vravel, že kým ho nepustí už nikdy znova nespadne.