I Love You Monster (SK)

131. Jeho najcennejšie vlastníctvo

Keď sa Sei konečne na sekundu odtiahol, aby sa nadýchol, jeho oči padli na jej tvár. Jej oči boli zatvorené zatiaľ čo rýchlo dýchala, akoby lapala po dychu. Ich tváre boli stále tak blízko, že ich nosy sa takmer obtierali, zatiaľ čo sa ich dych spájal.

V tej chvíli sa v Seiových očiach vírili intenzívne emócie. Mal pocit, akoby sa celý jeho svet začal točiť iba okolo nej a jediné po čom v tej chvíli túžil, bolo mať ju v náručí, dotýkať sa jej a bozkávať ju.

Cítil, že určitá jeho časť sa prebudila, z čoho sa mu nekontrolovateľne rozbúchalo srdce a ako šialené mu zahmlievalo rozum. A tak v nasledujúcej sekunde, sa Seiove ruky, ktoré boli položené pod jej ušami rozhýbali, nežne ju ťahajúc späť k sebe keď tu zrazu...

Dievča ochablo a pred tým, než mohli jeho pery znova spočinúť na tých jej, sa jej hlava zaklonila a jej ruky, ktoré boli doteraz položené na jeho krku pomaly spadli, naznačujúc tak, že zaspala.

Sei v sekunde zamrzol. To že v tej chvíli a v tom stave zaspala ho zanechalo dlhú chvíľu v mrákotách. Zostal tam nehýbajúc sa, hľadiac pri tom na jej tvár, ktorú ešte stále držal vo svojich rukách, až kým si konečne zhlboka nevydýchol a opatrne nepoložil jej hlavu na svoju hruď.

V tej chvíli sa dýchanie dievčaťa sediaceho mu na nohách spomalilo a po dlhej chvíli nehybnosti, Sei konečne znova pohol svojimi rukami, objímajúc spiace dievča v jeho náručí. Jeho tvár bola karmínovo červená a na jeho čele sa boli kvapky potu, jeho oči už však neboli zahmlené túžbou a žiadostivosťou, jeho božské oči odzrkadľovali neopísateľne silnú emóciu a on si položil bradu na jej hlavu.

Kým Sei znova zodvihol bradu, prešla dlhá chvíľa. Nežne ju chytil za pás a pomaly sa postavil a držiac ju v náručí akoby bola jeho najcennejším vlastníctvom sa ju odobral uložiť do postele.

Avšak v momente, čo urobil niekoľko krokov, sa zrazu zastavil.

„Zaki... zavolaj sem doktora Izumiho... ihneď," povedal jemne bez toho, aby otočil hlavu pred tým než vykročil hore schodmi.

Medzitým sa Zaki, ktorý sa po celý čas krčil za gaučom, pomaly postavil s kvapôčkami potu na čele.

„Err... takže po celý ten čas vedel, že som tu bol... a predsa... takže, keď máš v náručí svoju ženu ja sa mením na zbytočnú a neživú dekoráciu hah... tento chlap je naozaj extrém..." posťažoval sa šepkajúc pred tým, ako si sadol na zem, cítiac sa neskutočne zahanbene.

Ahh... to som nechcel vidieť ale... nuž ale zdá sa, že lekcia mladej pani je naozaj čertovsky jedinečná. Haahh... ale prečo chce zrazu uprostred noci zavolať psychiatra?

Zaki sa nad tým snažil premýšľať, no keď neodkázal nájsť zmysluplnú odpoveď, nonšalantne vložil ruku do vrecka a vytočil číslo.

„Haló? Izumi... Sei chce aby si hneď teraz prišiel," povedal Zaki hneď ako muž na druhej strane prehovoril.

„Eh? Hneď teraz? P-prečo?" opýtal sa ale pred tým, ako mu mohol Zaki odpovedať začul erotický ženský hlas.

„Zlatko, prečo si zrazu prestal? Ešte som ***," povedala a Zakimu znova navrela žila na čele. ‚Prekliati ľudia...'

„To sa ma nepýtaj! Len okamžite príď ak chceš zajtra znova vidieť východ slnka!" povedal nakoniec Zaki tvrdým, iritovaným hlasom pred tým než neočakávane rýchlo zrušil hovor.

Ugh! Mal by som si tiež nájsť priateľku?!