I Love You Monster (SK)

144. Neuľavuje sa jej

Onemená Seiovou poznámkou sa Davi chystala odpovedať, no v tej chvíli ju hlava zabolela tak silno, že reflexívne zaťahala Seia za vlasy. Zastonala bolesťou a svoju tvár zaborila do jeho hrude, čo Seia znova dostalo do paniky.

„S-Si v poriadku?" opýtal sa úzkostlivo, no Davi neodpovedala. Len ho pevne objímala.

V tej chvíli sa tlkot Seiovho srdca zrýchlil. Čím viac ju sledoval tým viac sa o ňu bál. Bál sa, že by sa jej mohlo niečo stať.

Kvôli tomu znova vytočil Zakiho číslo a prikázal mu, aby okamžite zavolal akéhokoľvek lekára, ktorý je nablízku. No než sa stihol hovor spojiť, dvere spálne sa otvorili a dnu vošiel Zaki.

„Zaki ihneď zavolaj Doktora Sou!" Seiov hlas Zakiho vystrašil a v tej chvíli naňho len tak nemo pozeral, až kým k nemu nakoniec nepristúpil bližšie.

'Ahh... tento chlap... Ani si nechcem predstaviť čo sa stane, keď bude jeho žena rodiť... Vyzerá to tak, že budem musieť odteraz cvičiť svoju trpezlivosť... pre budúcnosť...'

„Upokoj sa Sei, nepovedala ti snáď, že nepotrebuje lekára? Pozri... priniesol som lieky od bolesti, keď ich vezme, uľaví sa jej," Zakiho hlas bol v momente, čo mu podával lieky, plný istoty.

„Daj jej to rýchlo vypiť," pokračoval a Sei okamžite prehovoril k manželke v jeho náručí.

„Tu sú lieky, mala by si to vypiť," povedal a len čo Davi prehltla tabletku, opatrne ju znova položil na posteľ.

Po krátkej chvíli Davi konečne znova zaspala, po čom si Sei vydýchol úľavou. Potom sa chytil za hlavu akoby ho tiež bolela. Vyzeral akoby sa mu práve podarilo prežiť veľmi náročnú časť jeho života.

Vidiac jeho reakcie sa Zaki len uškŕňal a nedokázal sa ubrániť tomu, aby ho trochu ponaťahoval.

„Hej... nieže bude zle aj tebe... preto ti vravím aby si sa prestal strachovať ako nejaký starý chlap a upokojil sa. Jej opica nezmizne ani keby si sa tými obavami zabil...."

„Sklapni," Seiov pevný a chladný hlas plný seriózneho varovania Zakiho okamžite umlčal. Bolo to preto, že Seiov smrteľný pohľad už k jeho hrdlu prikladal dýku akoby hovoril: 'Ak sa neprebudí, zabijem ťa.'

° ° °

Davi sa prebudila po niekoľkých hodinách. Sei ju nakŕmil jedlom, ktoré mu odporúčal lekár a hneď nato znova zaspala.

Napriek tomu všetkému sa však Davi plne nezotavila ani na poludnie.

„Je to už niekoľko hodín... fungujú vôbec rady od Doktora Sou?" opýtal sa zrazu Sei Zakiho, keď vyšiel zo spálne.

„Hej, zabudol si už kto je Doktor Sou ? Je to najlepší lekár v celej krajine a jeho sláva siaha až za hranice."

„Ale jej sa neuľavuje," odpovedal Sei nespokojným tónom, čo Zakiho znova obralo o slová.

'Celkom zreteľne jej je už lepšie dobre? Len sa ti to zdá... nepovedal ti náhodou, že na to neexistuje žiadna zázračná pilulka...? Ahh... bolí ma z teba hlava Sei... Môj život je tak ťažký...'

„Opica je čosi, čo odíde iba časom, rozumieš? Bolo by lepšie, keby sme sa mohli niekoho opýtať na jej históriu s pitím alkoholu..."

„Tá žena... tá jej kamarátka, ktorú sme stretli v kaviarni."

„Eh...? Čo s ňou?"

„Choď sa jej to opýtať. Keďže ju tu nemôžeme pozvať, choď za ňou osobne a opýtaj sa jej to."

„Hah? Hej... prečo jej jednoducho nezavoláš?"

„Nemám jej číslo."

„Tak potom..." než stihol Zaki pokračovať v rozprávaní, Sei ho už prepaľoval pohľadom, čo zapríčinilo, že sa Zaki okamžite vzdal a urobil čo chcel. „Áno, áno... idem... IDEM!"

Zaki si povzdychol... kto by si pomyslel, že znova stretnem slečnu perverznú?