I Love You Monster (SK)

136. Zázrak

Len čo Sei odišiel, Zaki vyšiel von z miestnosti a náhlivo kráčal k vchodovým dverám, kde už naňho čakal Doktor Izumi.

„Chceš sa ešte niečo opýtať?" opýtal sa Izumi prichádzajúceho Zakiho, no namiesto odpovede mu Zaki len naznačil aby ho nasledoval.

Zaki prehovoril až keď odkráčali od vchodu.

„Izumi povedz mi čo si tom myslíš? Znamená to, že Seiova porucha emócií je vyliečená?" opýtal sa Zaki s vážnym pohľadom, pri ktorom si Izumi nemohol pomôcť a inštinktívne narovnal chrbát.

Naozaj nemusíš ľudí zastrašovať len aby ti odpovedali vieš... povzdych...

„Nuž, úprimne, po celých päť rokov, ktoré som strávil jeho pozorovaním, som takmer nemohol uveriť, že človek ktorého som dnes stretol je ten istý Sei, ktorého poznám. Teraz je úplne iný. Strávil som päť rokov robením všetkého čo som vedel ale nič sa nestalo, ani malinké zlepšenie. A predsa, nevidel som ho dva mesiace a zrazu cíti každú emóciu, ktorú by cítil obyčajný človek. Verím, že práve teraz je konečne vyliečený. To je moja odpoveď." Odpovedal Izumi načo si mohol Zaki konečne vydýchnuť úľavou.

Pravdou bolo, že to Izumi so Seiom už dávno vzdal. Aj keď bol považovaný za najlepšieho psychológa. Aj keď pomohol nespočetnému množstvu pacientov a vojakov, ktorých psychika bola na kúsky roztrhaná vojnou, nikdy pred tým nestretol nikoho ako bol Sei. Ešte stále si živo spomína na mladého muža, ktorého stretol pred piatimi rokmi. Seiove oči boli vtedy bezvýrazné ako prázdny hárok papiera, akoby boli párom nádherných bezduchých perál. V tom čase ho Izumi nezavládol vidieť inak, ako živú mŕtvolu. Bol inteligentný, nie, dalo by sa povedať, že bol géniom s nadpozemským vzhľadom. A predsa tu bola jedná vec, ktorá mu chýbala. City...

Zaki bol vlastne tým, kto ho najal, nie Sei, no po prvý raz, čo Seia stretol chcel vycúvať. Bol extrémne vystrašený a keď sa naňho pozrel nadobudol dojem, že Sei je stratený prípad. A táto myšlienka sa mu čím ďalej tým viac potvrdzovala. Izumi už urobil naozaj všetko; pokúsil sa nazrieť hlbšie do Seiovej psychiky, no na jeho sklamanie tam nič nenašiel. Ani jeden živý pocit.

V tých časoch sa zdalo, akoby mladý Sei jednoducho vôbec nemal žiadne city. Uprostred neho bola úplná ničota. Nebolo tam vôbec nič, ani len bolesť.

Preto bol vidiac jeho momentálne ja kompletne šokovaný.

„Úprimne... som celkom šokovaný. Takmer som si myslel, že je to sen. Snažil som sa mu pomôcť päť rokov. Dokonca si ma kvôli nemu poslal študovať do zahraničia ale stačilo na to jediné dievča. Jeho prípad je naozaj zriedkavý. Stretnúť niekoho, komu a podarí vrátiť mu v tak krátkom čase city je skutočný zázrak. Avšak..." Doktor Izumi sa zastavil a pred tým než pokračoval, sa na Zakiho pozrel s intenzívnym, vážnym pohľadom.

„Musím ťa varovať Zaki, si si vedomí dôvodu, pre ktorý sa Sei stal bezcitným tvorom bez akýchkoľvek emócií. Teraz, keď už konečne dokáže znova cítiť... ak tú osobu stratí... obávam sa, že sa z neho stane čosi oveľa horšie... Viem, že Sei bude pod tvojimi krídlami vždy v bezpečí, ale musíš ochraňovať aj to dievča. Viem, že vieš čo tým myslím. Kvôli nemu musí byť za každú cenu chránená."