I Love You Monster (SK)

148. Vieš čo?

V momente, čo jej čierne auto zmizlo z dohľadu sa Hinari takmer rozplakala. S rukami vo vlasoch sa prechádzala zo strany na stranu.

„Čo teraz? Čo teraz? Nemám so sebou ani telefón ani peniaze a ešte stále mám na sebe pyžamo. Kto ma tu vyzdvihne? Ugh! Ten chlap! Ten normálne vyzerajúci chlap.... ako sa opovažuješ sa nahnevať pretože som ťa... ako sa opovažuješ sa nahnevať kvôli tomu, že som ťa ja Hinari Veľká pobozkala! Mal by si mi byť vďačný za to, že som ťa pobozkala aj keď vyzeráš úplne normálne! Nebozkávam len tak hocikoho, len aby si vedel! Si prvý chlap čo mi urobil niečo takéto a ja ti prisahám, že ťa budem prenasledovať až na kraj zeme.... a vysajem ti všetok dych ty opovrhnutia hodný lišiacky idiot! Idiot! Idiot!!"

Tie slová zneli z jej úst ako rýchla streľba. Hinari čupela a držiac sa za vlasy hľadela do zeme. Neprestávala si sama pre seba mrmlať slovo Idiot, znova a znova stále dookola, takže si ani nevšimla čierne auto, ktoré pred ňou zastavilo.

„Koho voláš idiot?" hlas zdanlivo patriaci normálne vyzerajúcemu chlapovi ju donútil zodvihnúť hlavu.

'On... sa vrátil?'

„Ak sa budeš správať slušne, nechám ťa znova nastúpiť," povedal a Hinari okamžite niekoľko krát prikývla.

„Budem, budem.... sľubujem... už sa ťa viac nedotknem," povedala a dokonca si pri tom priložila ruku na srdce, z čoho sa Zaki vo vnútri uškrnul.

„Dobre... nastúp si," povedal a Hinari si zhlboka vydýchla.

Prešiel nejaký čas a dievča sa naozaj správalo slušne.

„Takže slečna perverzná sa v skutočnosti vie správať hah?" povedal muž a Hinari tie slová nahnevali.

„Otočil auto a vrátil sa po mňa len preto, aby si zo mňa mohol uťahovať? Ahh... Tak rada by som ho nakopala... upokoj sa... upokoj sa... nebude dobré ak mu znova prasknú nervy a vyhodí ma...'

„Ahaha... neuťahuj si teraz zo mňa," povedala s núteným smiechom.

„Čo ťa sem vlastne doviedlo?" pokračovala, načo jej Zaki okamžite vysvetlil prečo za ňou prišiel.

„Nuž... Sei ma sem poslal opýtať sa na niečo ohľadom Slečny Davi," povedala oči dievčaťa sa instantne rozšírili.

„Prečo? Stalo sa mojej Davi niečo?" opýtala sa vystrašeným hlasom čo Zakimu na chvíľu vzalo slová.

'Moja Davi...? Ak by to počul Sei nebolo by to dobré, že?'

„Nuž, práve má opicu," odpovedal jej Zaki a Hinari si okamžite vydýchla úľavou.

„Sei je veľmi znepokojený a požiadal ma o to, čo jej zvyčajne v takomto stave pomáha," pokračoval, načo sa Hinari usmiala.

„Ahh... ten kamenný muž je v skutočnosti ustráchaný? To je milučké. Haha. Mm, mn... Davi si takého muža naozaj zaslúži."

„Dnes ráno s ňou chcel dokonca utekať do nemocnice."

„Eh? Naozaj? O môj bože!"

„Preto ma za tebou poslal. Ešte stále je tam. Stuhnutý ako peň čaká na to, kedy sa jeho žene uľaví."

„Heeehhhh.... to je skvelé, to je skvelé... ak je na ňu takýto, tak sú si naozaj súdení. O tom niet pochýb. A? A? Povedz mi o nich viac."

„Hej.... ber to vážne, hovorím ti to preto, aby si mi povedala čo chcem vedieť, nie preto aby som ťa tým zabával. Nie som rozprávkar."

„...." umlčaná mužovými slovami si Hinari poškrabala hlavu a pozrela sa naňho.

„Pán normálny viete čo? Všimla som si, že zakaždým, keď príde na Davi a vášho šéfa, ste zakaždým až príliš seriózny. Je možné, že je tu problém, ktorý predo mnou skrývate?"

„Čo tým myslíš?"

„ Je možné, že si v skutočnosti.... zamilovaný do svojho šéfa?"

„...."