I Love You Monster (SK)

36. Po prvý raz

Sei netrpezlivo stál  pred veľkou bránou, kým ju otváral muž v čiernom.

Brána bola vysoká šesť metrov s hrubým ostnatým drôtom pokrývajúcim jej vrch, vďaka čomu bolo pre kohokoľvek nemožné samostatne ju preliezť.

Muž zatlačením otvoril dvere brány, keď uvidel dvoch mužov  v čiernom, ktorí očividne patrili medzi bodyguardov, ležať na zemi v bezvedomí. 

Vidiac ich, sa vrásky na Seiovom čele pri vstupe do brány prehĺbili. Od brány urobili len päť krokov, keď zrazu Sei zastal. Všetci už vedeli, že za nimi niekto stojí. Ryou, ktorý boj prvý, kto otočil hlavu mal na tvári šokovaný výraz a jeho oči sa rozšírili pri pohľade na dievča držiace v rukách kovovú rúru, štverajúce sa po múre brány ako skúsená ninja gymnastka rýchlo ako mačka. Dopadnúc na zem, bez toho aby im venovala čo i len pohľad bežala cez masívne brány. Bola rýchla ako vietor, nechávajúc Seia a jeho mužov v nemom úžase. 

Sei sa potom pozrel na miesto, kde sa jeho žena práve schovala a jeho tvár okamžite potemnela. Vedel, že práve skočila z nebezpečnej výšky a hneď ako sa pohľadom vrátil k jeho bežiacej žene, vzduch neuveriteľne zhustol a jeho chlad dosiahol vrchol v momente čo zbadal, že beží bosá. 

V tej istej chvíli, Zaki, ktorý sa blížil k bráne s dvomi mužmi za sebou, okamžite zastavil Davi. Vidiac ju bol Zaki ako omráčený. Nemal na sebe svoju masku, a takže mohol len zastaviť a hľadieť na dychčiace dievča, zmáčané potom a bosé, stojace tri metre od neho. Jej nádherné vlasy boli zopnuté a strapaté. 

Zaki cítiac nebezpečný vietor prichádzajúci od muža stojaceho na druhej strane, asi dvadsať metrov ďalej, si zahryzol do pery.

Davi bola vyčerpaná a vidiac, že je pred ňou ešte viac mužov sa zastavila a položila si ruky na kolená, ťažko dýchajúc, snažiac sa do svojich unavených pľúc vdýchnuť viac vzduchu. Vyzerala byť na pokraji síl. Už bežala nejaký čas, snažiac sa zistiť, kde je východ cez ktorý by mohla utiecť. 

Čo teraz? Davi začala strácať nádej. Vedela, že na boj jej už nezostáva takmer žiadna sila a bolo ich proste priveľa. 

"Pomôžte mi niekto." zamrmlala lapajúc po dychu. Prvý človek, ktorí sa jej pri myšlienke volania o pomoc zjavil v mysli nebol nik iný ako Sei. Sama bola pri tej myšlienke prekvapená. V tom momente si však uvedomila, aká je osamelá, a že okrem Seia tu nie je nikto, koho by mohla požiadať o pomoc. Uvedomila si, že v jej živote je len jej mladší brat a jediný človek, ktorý jej dokáže pomôcť je Sei. 

"M-mladá pani!"

Z myšlienok ju vyrušil hlas, ktorý znel ako Ryou, muž, ktorý ju vystrašil v prvý deň v Sivej rezidencii. Davi okamžite zodvihla hlavu a bez strácania času sa otočila. To čo sa pred jej očami následne zjavilo spôsobilo, že zacítila v očiach teplo a zrazu sa jej chcelo plakať. 

Maskovaný muž, Sei, jej manžel, tam stál a pozeral sa na ňu.

"S-Sei?" vyhŕkla a v tej chvíli bol jej hlas ako magický šíp, prebodávajúci ukrutný ľad obklopujúci muža oproti nej, akoby šíp roztopil príval hnevu, ktorý ho zachvátil. 

Počujúc ju ako po prvý raz volá jeho meno, zacítil čosi neopísateľné čo bublalo v jeho vnútri, ako keby slová opisujúce to v tomto svete ani neexistovali

Rýchlo k nej kráčal.

Vidiac toho muža približovať sa k nej, si bola Davi istá, že je to on a nesníva sa jej to, nevedela prečo bola zrazu tak rozcítená. 

Takže nestrácajúc čas sa mu rozbehla naproti a len čo sa k nemu priblížila, po lícach jej začali stekať slzy. Oprela si hlavu o Seiov hrudník jej ruky sa ovinuli okolo Seiovho tela a pevne ho objímali, zabúdajúc na všetky depresívne myšlienky, ktoré jej len pred chvíľou behali mysľou.