I Love You Monster (SK)

93. Vyzeráš unavene

„Ospravedlňujem sa Pani Lee ak je to takto budem sa musieť prihlášky na A Univerzitu vzdať. Zameriam sa radšej na XiZe Univerzitu."

„Je ti ale jasné, že na XiZe je najťažšie sa dostať? Ich štandardy sú privysoké. Na to aby si dostala štipendium budeš musieť mať na prijímačkách skóre najmenej 99% zo 100%. Možno to už vieš no za celú históriu XiZe boli prijímacie testy tak ťažké že cez ne prešlo sotva desať ľudí. Viem že si veľmi schopná ale aj tak je to riskantné."

„Urobím všetko čo je v mojich silách." Davi vedela, že na to, aby dostala štipendium na škole plnej talentovaných ľudí si bude musieť prejsť peklom a naspäť. XiZe bola vo výberesvojich študentov najprísnejšia no zároveň im dávala najlepšie možnosti. Počula dokonca, že dostať štipendium na XiZe je ako stať sa školským VIP. A tak upevnila svoje rozhodnutie prekonať svoje hranice a naplniť si svoj sen.

„Ach dievča. Vedela som, že to povieš."

„Ďakujem."

„Preto som ťa sem zavolala. Keďže si sa rozhodla zamerať na XiZe, budeš musieť viac zamakať. Poď, niekoho ti predstavím."

Pani Lee potom zobrala Davi do mestského laboratória a predstavila jej starého profesora pána Zhenga. Povedala jej, že pred dvoma rokmi jeho študent zahviezdil na prijímačkách na XiZe, čo z neho robilo dokonalého poradcu pre Davi.

Len čo pani Lee odišla, profesor vyzerajúci ako starý génius nemrhal časom a zaplavil ju ohromným množstvom vedomostí, ktoré ju uchvátili no v tom istom čase aj vysali všetku jej energiu. Dokonca ju zatiahol do toho, aby mu medzitým ako rozpráva pomohla s experimentom akoby bola novo najatá asistentka.

Nuž, naozaj jej to nevadilo. Bola len príliš ohromená množstvom vedomostí, ktorými starý muž oplýval. Bol to najmúdrejší profesor akého kedy stretla.

„Koľko máte vlastne rokov?" opýtal sa starý muž.

„Devätnásť,"

„Aké je vaše IQ?"

„Err... ja vlastne neviem, profesor. Naposledy mi ho merali keď som mala dvanásť rokov."

„Príďte pozajtra. Urobím vám test."

„Dobre, ďakujem."

„Už môžete odísť."

„V poriadku, ďakujem vám za dnešok."

Po tom, čo si vyzliekla laboratórny plášť a rukavice konečne vyšla von z laboratória. Stála na chodníku a pozerala sa na svoje náramkové hodinky. Keď zbadala, že je už naozaj neskoro večer chytila sa za zátylok. Potom rýchlo zodvihla ruku v snahe zavolať si taxík. V tej chvíli však pred ňou v tichosti zastavilo čierne auto. Davi naklonila hlavu a hľadela naň kým sa neotvorili dvere.

Zaspätkovala no len čo si všimla že vo vnútri sedí známa silueta, jej tvár sa rozžiarila a ona ihneď nastúpila.

„Ako si ma našiel?" opýtala sa okamžite.

„Ryou."

„O-oh, chápem." Ryou ju viezol ráno. No myslela si, že odišiel po tom, čo vstúpila do kaviarne. Davi bola po celodennom státi trochu unavená a tak sa oprela o sedadlo a na chvíľu zavrela oči.

„Je všetko v poriadku?"

„Hm?"

„Vyzeráš unavene."

„Ahh... áno. Stretla som nemilosrdného majstra," odpovedala, načo Seiova aura okamžite schladla. Len čo si to Davi uvedomila pozrela sa naňho a vysvetlila mu, čo tým myslela. „Err... myslela som tým nemilosrdného v učení. Je studnicou vedomostí a veľa som sa toho od neho naučila," pokračovala načo Seiova temná aura pohasla.

„Uhh... nakoniec som sa rozhodla pre Univerzitu XiZe. Takže môj vstupný test bude až o týždeň."

„Mm. Veľa šťastia."

Počujúc tie slová im obom pripomenulo bozk z rána a obaja okamžite stíchli, čo Davi donútilo uhnúť mu pohľadom.