I Love You Monster (SK)

96. Môj rozkošný malý Sei

Jediné čo si uvedomovala boli Seiove pery, ktoré úplne prekrývali tie jej. Bol to ďalší rýchly bozk, ibaže tentoraz trval o čosi dlhšie.

Davi mala pocit akoby ju znova trafil blesk z jasného neba. Prekvapilo ju to no tentoraz jasne cítila aké horúce sú jeho pery. Zdalo sa akoby miesto, kde sa stretli ich pery iskrilo, rozpaľovalo ju akoby sa celým jej telom valil oheň.

Bozk bol krátky, no Davi sa zdalo akoby sa celý svet i čas zastavil. Keď muž odstúpil, Davi nezvládala reagovať.

Len zažmurkala a nespúšťala z neho zrak.

No v tej chvíli zrazu Sei prehovoril.

„Nepáčilo sa ti to? Nemáš rada, keď ťa pobozkám?" opýtal sa neuveriteľne nežným hlasom. Jeho hlas bol mäkký a hlboký, ako nejaká mystická melódia, ktorá bola nevinná a príjemná. Opýtal sa jej to spôsobom, ako by bol malé dieťa zbavené všetkého nečistého.

V tej chvíli Davi okamžite očaril. Bol ako nevinný malý chlapec, ktorý sa pýta svojej matky či je smutná pretože pre ňu ako darček natrhal kvety z jej záhradky. Nevedela prečo ale cítiac jeho nepokojnú chladnú auru a počujúc jeho nervózne a nevinné slová sa cítila neuveriteľne radostne. Toto bolo po prvý raz, čo sa tento muž choval tak, že sa pred jej očami zmenil na rozkošnú šelmu.

Bol v jej očiach tak roztomilý, že na to už nebolo lieku.

Davi sa nemohla ubrániť šťastiu pri pohľade na jeho oduté líca. Dokonca úplne zabudla na bozk. Jediné čo chcela bolo vystískať jej rozkošného manžela tak silno, ako to len dokáže.

O môj bože! Ako môže byť tento netvor tak roztomilý? Ako môže byť v čase ako je tento tak rozkošný? Práve ma donútil vzdať sa svojej misie a teraz využíva svoju roztomilosť na to, aby ma dorazil? To je podvádzanie!

Davi to už viac nedokázala zniesť a vyprskla smiechom zatiaľ čo položila svoju ruku na jeho hlavu a škodoradostne mu postrapatila vlasy. Vyzerala akoby bola práve v siedmom nebi, čo bolestne znepokojeného muža zmiatlo.

„Bože... prečo si tak roztomilý? Ako by sa mi mohol nepáčiť bozk od môjho rozkošného, malého Seia?" povedala stále sa pri tom usmievajúc.

Jej slová Seia zaskočili a keď povedala, že sa jej jeho bozk páčil mal pocit akoby bolo jeho srdce konečne oslobodené od ťažkých okov, ktoré ho tiesnili. Avšak, keď nakoniec spracoval zvyšok jej slov, jeho obočie sa zmraštilo v oneskorenom zmätku.

Tak roztomilý? Môj rozkošný... malý Sei? Malý Sei?

Davine slová sa znova a znova ozývali v jeho hlave. Mal pocit, akoby sa mu vôbec nepáčilo, že ho nazýva rozkošným a roztomilým a predsa mu pohľad na jej žiarivú šťastnú tvár povedal, aby zastavil svoje námietky ešte pred tým, ako vyšli z jeho úst. Nechcel jej kaziť zábavu a tak nepovedal ani slovo.

„Mrzí ma, ak si si myslel, že sa na teba hnevám. Len som trochu unavená. Mala som dlhý deň" pokračovala a neprestávala ho pri tom hladkať po vlasoch. Sei ju ale chytil za ruky a držal ju za obe zápästia aby ju zastavil.

„Tak si choď odpočinúť," povedal vážnym tónom a jeho hlas pri tom znel ustarostene. Avšak dievča úplne odignorovalo jeho príkaz a nežne ho strčila, aby ho tak donútila znova si sadnúť.

„Pôjdem, pôjdem. Ale chcem aby si sa najprv najedol. Ešte si si nedal ani jedno sústo," povedala, sadla si oproti nemu a podoprela si rukou bradu. Čakajúc na to, kedy si naberie prvé sústo sa žiarivo usmievala. Bola ako malá princezná, ktorá sleduje ako je jej zvieratko.