I Love You Monster (SK)

106. Čo myslíš

Keď si Sei všimol, že je ako omámená úsmev na jeho tvári povädol. Už sa chystal znova prehovoriť, keď zrazu Davine ruky pristáli na jeho lícach.

„Usmej sa znova, prosím." Povedala zrazu vyzerajúc tak natešene, akoby práve po prvý raz uvidela rozkošné zvieratko po prvý raz sa usmiať.

„Prosím, usmej sa znova." Žobronila zatiaľ čo muž znova onemel. Hľadiac na to ako ho prosíka sa nad jeho hlavou znova objavili viac ako len tri bodky. Bolo to preto, že si Sei neuvedomil, že sa práve usmial.

V nasledujúcej sekunde ho Davi začala jemne štípať do líc neprestávajúc ho pri tom natešene prosiť s hviezdičkami žiariacimi v jej očiach.

Avšak než stihol Sei čokoľvek povedať, dovnútra vstúpil Pán Chen.

„Naozaj ma to mrzí Mladá Pani, ale Mladý Pán musí za každú cenu odpovedať na telefonát." Povedal keď podával mužovi telefón.

A tak ako natešené malé dieťa, ktoré bolo zrazu potrestané svojou mamou, Davi pustila Seiovu tvár. Seiove oči okamžite padli na telefón. Narýchlo položil na jej hlavu ruku a potom rýchlo opustil jedáleň.

Keď už viac nevidela siluetu svojho manžela, Davine plecia ovisli a ona si zložila hlavu na stôl. Myslela si, že si už na takéto situácie celkom zvykla, keďže čosi takéto sa stalo zakaždým keď bola s ním.

V tej chvíli bola ale ešte stále vo vytržení. To že zlyhala v tom aby sa usmial znova ju sklamalo, no fakt, že sa vďaka nej usmial jej dávalo obrovský pocit úspechu. Čo viac, bola viac ako šťastná.

'Ahh, vyzerá tak rozkošne. Usmievajúca sa malá beštia je jednoducho príliš roztomilá. Počkať... usmial sa pretože bol šťastný, keď som mu povedala, že chcem byť jeho bodyguard?'

° ° °

Neskôr v tú noc bol Sei znova za počítačom, keď Zaki sediaci priamo za ním prerušil ticho.

„Mimochodom Sei, si si vôbec vedomí toho, že si sa na ňu usmial?" opýtal sa a jeho otázka si okamžite získala mužovu pozornosť.

Keď si uvedomil, čo sa pred hodinou udialo, otočil sa k nemu.

„Takže to preto ma žiadala, aby som sa na ňu znova usmial, hah." Povedal a odvrátil od neho svoj pohľad k mesiacu nazerajúcemu dovnútra skrz obrovské okno.

„Hej, to je tvoja jediná reakcia? Nevieš o tom, že si sa za desaťročie ani raz neusmial? Opakujem ani raz za desaťročie!" Zaki sa len snažil donútiť ho viac rozprávať. Muž však ostal ticho. Vyzeral, akoby bol hlboko ponorený do svojich myšlienok, akoby mu vravel, že už od neho nechce nič počuť. No Zaki bol ako vždy vytrvalý a nevzdával sa.

„A teraz sa seriózne červenáš. Nemôžem tomu uveriť. To ž si sa červenal kvôli malej ružovej náplasti bolo jednoducho neuveriteľné len aby si vedel."

„Zaki povedz mi..." prehovoril nakoniec znova, zatiaľ čo bol jeho pohľad prilepený na mesiac. „Čo myslíš, že sa so mnou deje?"

„..."