I Love You Monster (SK)

41. Dôvod na úsmev

"Naozaj sa Sei vôbec neusmieva?" 

Davinu otázku nasledovalo krátke ticho. Nuž, bolo to preto, že Zaki nemal slov. Mentálne sa pripravil na to, že bude musieť odpovedať na nejakú záludnú otázku, len preto aby si vypočul takúto obyčajnú, nečakanú a zjavne šialenú otázku. 

"To... to... to je vaša otázka?" opýtal sa.

"Mm. Raz som sa opýtala slúžok a Pána Gou ale aj oni povedali, že ho ešte ani raz nevideli sa usmiať. Počkať, čo je to za reakciu? Nevravte mi, že aj to je zakázané!"

"Hah? Samozrejme, že nie! Haha. Len som bol prekvapený. Naozaj som to nečakal." Zaki sa nemohol prestať smiať, čo v Davi vyvolalo nedočkavosť.

"Len mi odpovedzte. Už sme skoro pri vchode."

"Dobre, dobre... nuž, Sei je... ako to povedať. Teraz, keď ste to tak spomenuli, ani si nepamätám,kedy sa naposledy usmial- A- AU!"

Zaki zo srandy zakričal od bolesti keď Davi znova stisla mocnejšie ruky, tentoraz  vedome, akoby sa ho naozaj snažila zaškrtiť ak jej nedá odpoveď, ktorú hľadá. Čo Zakiho samozrejme vo vnútri znova naštartovalo. Naozaj, toto dievča! 

"Uh... nežartujte prosím. Ja som vám úprimne odpovedala!"

"Ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa. Dobre toto je... hmm... nuž, naozaj sa už neusmieva alebo ak sa usmeje, stane sa to raz za uhorský rok. Má ten taký desivý a smrtiaci zlý úsmev, keď je viac ako nahnevaný a chystá sa zabiť... nejakú korisť... vtedy vyrazíme loviť do hôr, haha. Ale, to nie úsmev o ktorom hovorí, však?"

Dievča prikývlo a Zaki sa zhlboka nadýchol. Potom pokračoval v rozprávaní. " Povedzte mi, seriózne, zo všetkých možných otázok o ňom, ktoré sa môžte opýtať... prečo práve táto?"

"Pretože viem, že na otázky, ktoré sa naozaj chcem opýtať mi nemôžete odpovedať, a naozaj som chcela vedieť odpoveď. Chcela by som ho vidieť usmiať sa... počkať, nerozptyľujte ma! Ešte ste neskončili s vašou odpoveďou!"

"Haha, dobre, dobre. Ako viete, on je vždy ten chladný typ. Vyzerá akoby bol nejaká beštia, ktorá naozaj nevie normálne reagovať. Neusmeje sa ani raz za čas, aj keď sme boli ešte deti, bol to zriedkavý úkaz... takže to naozaj nie je prekvapivé. Myslím tým, samozrejme, že sú za tým určité faktory..."

"Faktory? Ako napríklad?"

"Er... to... je nebezpečná otázka mladá pani, haha. Všetko čo vám môžem povedať je, že to nie tak, žeby to nedokázal. Môžte to brať tak, že jednoducho nemá dôvod na úsmev. Ale nemusíte sa obávať, myslím si, že skôr či neskôr, ho dokážete rozosmiať."

Davi po jeho odpovedi nemala slov. Zaki bol zvedavý aký výraz práve panuje na jej tvári, no na jeho smolu, jej nevidel do tváre.

"S-ste spokojná s mojou odpoveďou?" opýtal sa.

"Očividne nie. Čo je to za minimalistické vysvetlenie? Som na neho zvedavá a viem, že to viete."

"Haha. Nuž, buďte mi zato vďačná mladá pani. Na vašu otázku som mal odpovedať jednoduchým áno alebo nie. Viete?"

"Vy by ste mali byť  vďačný pán Chen. Moja otázka nemala byť tak jednoduchá. Len beriem ohľad na váš vzácny život, viete?"

Keď prichádzali k čiernemu autu, Zaki sa mohol len schuti zasmiať na krutej odpovedi dievčaťa. Len čo jej otvoril dvere, udrela ako ihla ostrý a chladom prenikavý pohľad, načo sa mohol len poškrabať na zátylku. Ugh, tento tiež. Haha. Tí dvaja sú jednoducho naozaj zábavní.