I Love You Monster (SK)

94. Ignoruje ma

V tej chvíli bola Davi ticho ponorená do vlastných myšlienok.

Začala premýšľať o tom, ako sa k nej Sei správa. Okrem tej noci, kedy jej povedal aby ho zviedla od nej nikdy nič nežiadal, ani jediný raz. Nikdy jej nič neprikázal ani od nej nič nevyžadoval. Namiesto toho ju nechal robiť si čo sa jej zachce, dokonca ju podporoval v jej plánoch. Sei bol k nej vždy tak dobrý, že si občas myslela, že je jej anjelom strážnym.

Myšlienka na to v Davi vyvolala ťažko vysvetliteľný pocit. Sei sa už stal niečím oveľa viac ako len súčasťou jej života. Ešte pred tým, než by si to uvedomila sa pre ňu stal tak vzácnym, že by mu bola schopná zniesť i modré z neba. Chcela mu dať to najlepšie čo mala.

Kvôli tomu, aj keď bola mierne unavená, začala premýšľať nad tým, ako mu to čo najlepšie vykompenzovať. Chcela mu vynahradiť všetok čas, ktorý vyplytvala na seba a chcela, aby to bolo oveľa lepšie než všetky predchádzajúce kroky, ktoré dovtedy urobila.

Prešiel nejaký čas a jej napadlo, že by ho mohla vziať von na ďalšie rande. Ale ako tak nad tým premýšľala, došlo jej že ešte stále neboli na poriadnom rande. Spomenula si, že ich prvé rande bola jedna veľká katastrofa a ich druhé rande bol taký zmätok, že sa v duchu pleskla po čele.

Avšak v tej chvíli sa už Davi rozhodla. Rozhodla sa ho zavolať von a dať mu to najromantickejšie rande na svete. A tak začala v hlave splietať plány hľadiac pri tom von oknom auta, nevenujúc pri tom pozornosť tomu, čo je na jeho druhej strane. Jej sústredenosť bola tak intenzívna, akoby bola generálom simulujúcim v hlave nespočet stratégií naraz. Bola na to tak zameraná, že si neuvedomila, koľko času prešlo.

Nevšimla si, že muž vedľa nej mrzol o to viac, čím dlhšie bola ticho.

Seiova aura začala popri tom ako na ňu hľadel pomaly chladnúť. Takisto bol hlboko ponorený do vlastných myšlienok. Toto bolo po prvý raz, čo ho Davi takto ignorovala. Obyčajne naňho sem tam ukradomky pozrela so žiarivým úsmevom na perách aj vtedy, keď ani jeden z nich neprehovoril. Avšak tentoraz po celú cestu domov ani len neotočila hlavu jeho smerom. Vyzerala akoby úplne zabudla na jeho existenciu, kvôli čomu sa Sei cítil neuveriteľne nepríjemne.

Nakoniec dorazili do Sivej Rezidencie.

V momente, čo Davi vystúpila ponáhľala sa dovnútra rovno na WC.

Avšak Sei, ktorý netušil prečo práve tak rýchlo vbehla do domu stuhol ešte väčšmi. Jeho už aj tak chladná aura vzrástla tak ohromne, že sa Zaki ktorý medzitým došiel k vchodovým dverám otočil a vrátil sa k nemu.

„Čo je to tentoraz?" opýtal sa zvedavo.

„..." Zaki si mohol len povzdychnúť. Avšak nemohol Seia viniť, pretože aj on si všimol Davino nezvyčajné ticho. Zaki vedel, že kedykoľvek bol vedľa nej Sei, Davi vyzerala natešene takže bolo zvláštne vidieť ju ticho. „Možno je len unavená."

„Si si istý, že to nie je preto, že som ju pobozkal?"

„Hah? Blúzniš?"

„Nikdy pred tým ma takto neignorovala."

„..." Zaki si znova povzdychol a v duchu sa samému sebe posťažoval. Iba ťa štyridsaťpäť minút ignorovala a ty si hneď takýto?! Prečo je toto otravné monštrum zmenené na človeka zakaždým tak nevinne krehké a ignorantské keď príde na jeho manželku? Pomôžte mi niekto poriadne mu vraziť!

„Dobre teda. Ak si kvôli tomu tak úzkostlivý, choď a zisti to sám. Som si istý, že keď to urobíš celé to nedorozumenie sa vyrieši. Proste choď, znova ju pobozkaj a opýtaj sa jej, ľahké ako facka," povedal, no Seiov pohľad mu hovoril, že už znova nebude veriť jeho hlúpym radám.