32. Lekcia

2.5K 149 2
                                    

Keď Davi otvorila oči, slnko už bolo vysoko a jeho lúče osvetľovali sivú spálňu. Mala pocit akoby jej oťažievali viečka a tak strávila zopár minút zívaním a žmurkaním neuvedomujúc si, že niekoho objíma. 

Keď sa rozhodla vstať, jej oči sa rozšírili a jej ospalé nervy sa v momente čo zbadala celú situáciu ocitli v chaose. Uvedomila si, že Seia objímala rukou a nohou, veľmi  zahanbujúcou pozíciou, aspoň teda pre ňu. 

Jej srdce začalo divoko biť, no mysliac si, že Sei možno ešte stále spí sa donútila upokojiť. Stále nemohla pohnúť hlavou, pretože sa bála, že by ho zobudila. Takže po tom, čo sa potichu zhlboka nadýchla, sa začala hýbať. Pomaly odtiahla svoju nohu, potom ruku, tak jemne ako to len dokázala. Avšak v momente čo zodvihla hlavu, mala pocit, akoby sa jej všetka krv z tváre nahrnula do tváre. Bolo to preto, že Sei už mal na sebe svoju masku a to mohlo znamenať len jedno... že bol už dávno hore. Znamená to, že celý ten čas, čakal kým sa zobudím?

Davi sa zrazu rýchlo posadila a vytvorila medzi nimi medzeru. Len čo sa pozrela na hodiny, visiace na stene, jej oči sa hľadiac na Seia okamžite rozšírili.

"T-Ty dnes znova odchádzaš však?" opýtala sa sčasti panikáriac.

"Áno."

Seiova odpoveď primäla Davi pevne zovrieť prikrývku. Jej tvár zrazu nadobudla ospravedlňujúci výraz.

"Prepáč..." zamrmlala hrýzúc si peru. Vedela, že Sei vždy odchádzal skoro a teraz už bolo pol desiatej! Naozaj čakal kým vstanem? Prečo ma nezobudil?

"Nie, to je v poriadku. Neponáhľam sa."

"N-naozaj?"

"Áno."

Počujúc mužove upokojenie sa Davi usmiala a s úľavou si vydýchla. 

Avšak, Sei sa v skutočnosti zobudil len pred hodinou. Bolo to ešte neskôr ako naposledy vďaka čomu usúdil, že toto dievča je v jeho objatí extrémne návykové. 

Bol si vedomý toho, že už naozaj veľmi meškajú, no minule dostal lekciu, že ak sa pokúsi odsunúť jej ruku alebo nohu, Davi sa zobudí. Premýšľal nad tým ako tvrdo pracuje a aj tak pilne študuje až do neskorej noci a nemal to srdce ju budiť. A tak,  mohol len nehybne čakať kým sa prebudí nevšímajúc si chlapa za dverami, ktorý sa takmer išiel zblázniť. 

° ° ° 

V čase, keď Davi vyšla z izby jej komorník povedal, že tí dvaja už odišli a vrátia sa až zajtra. Davi si pomyslela, že to bolo nakoniec predsa len jej vina, ale keďže aj tak potrebovala ísť znova do Modrého mesta, rýchlo sa pobalila a tiež odišla z domu. 

Po únavnom dni, šla Dawi rovno do nového luxusného apartmánu v Sky Town, kde sa presťahoval jej brat po tom, čo ho prepustili z nemocnice. V skutočnosti to bol apartmán, o ktorom pán Chen hovoril, keď bol jej brat v nemocnici. Keď tam bola po prvý raz, nemohla tomu uveriť a snažila sa o tom porozprávať s pánom Chenom, no  starý muž jej len povedal, že apartmán je už pod jej menom. Ten apartmán bol jednoducho priveľa; pri myšlienke na cenu toho miesta ju rozbolela hlava. 

No nemohla s tým urobiť nič. Vedela, že nemá právo to odmietnuť, bolo to už obsahom zmluvy. 

Len čo sa otvorili dvere, Davi okamžite objala svojho brata, stískajúc ho akoby bol malý biely vankúš. "Haru... chýbal si mi." 

"Tiež si mi veľmi chýbala sestrička. Ostaneš tu dnes?"

"Uhm. Pozri, kúpila som pre nás hotpot. Urobme si dnes hostinu, len my dvaja. Haha."

"Vau, to milujem. Prináša to pekné spomienky."

"Haha. Máš pravdu. Poď! Poďme to pripraviť."

Obaja súrodenci sa potom odobrali do kuchyne a celý šťastní začali variť. Rozprávali sa akoby boli najlepší kamaráti, ktorí boli dlhé roky odlúčení a zrazu sa im naskytla možnosť znova sa pozhovárať. 


I Love You Monster (SK)Where stories live. Discover now