I Love You Monster (SK)

8. Zvláštne stvorenie

"Preto ma musíš zviesť. Donúť ma po tebe túžiť."

'Zveď ma. Donúť ma po tebe túžiť'

Seiove slová boli ako ozvena vo vnútri obrovskej, komplikovanej jaskyne vďaka čomu, sa Davi cítila akoby jej odumieral mozog. Nemala slov a cítila sa slabo. Jej riešenie v podobe darovania mu svojho tela bolo už dávno vryté v jej mysli aj srdci ale nikdy nepredpokladala niečo takéto. Nikdy nepredpokladala, že to bude musieť byť ona, kto urobí prvý krok. 

Bola kompletne zmätená. Samú seba predala cudzincovi a bez akýchkoľvek citov sa za neho vydala. Aby mu dala svoje telo, už využila všetky možnosti, ktoré jej napadli. Už nezostávalo takmer nič a predsa sa tu objavila nová výzva. Nemala s tým žiadne skúsenosti; nikdy pred tým nebola v žiadnom vzťahu. Nemala o tom ani poňatia. Bola vystrašená. Čo ak sa jej nepodarí ho primäť k tomu, aby ju chcel? Čo ak sa jej ho nepodarí zviesť? Čo jej a jej bratovi urobí? 

More plné 'čo ak' prekrylo Davine oči. Bola silná a svojou silou si bola istá. Bola schopná ísť až na pokraj pekla ak by to bolo to, čo by od nej žiadal ale k zvádzaniu mužov jednoducho nemala žiadnu sebadôveru. Bola si istá, že by bolo jednoduchšie zdolať Mount Everest než zviesť muža, ktorého nikdy nezaujal žiaden muž či žena.  Bola plná obáv a neistoty či má všetko to, čo je potrebné na to, aby zviedla muža, ktorý prakticky nemal záujem o žiadnu ľudskú bytosť. 

V tom istom čase bola zmätená. Prvá vec, na ktorú sa jej opýtali bola či je alebo nie je panna. Takže vedeli, že nemá žiadne skúsenosti. Tak prečo ?

"Ak je to tento prípad... prečo si nevyhľadal niekoho, kto je skúsenejší?"

"Už som to urobil. Skúsenosti s tým nemajú nič čo do činenia."

Davi si zahryzla do pery. Ak zlyhala skúsená žena, nie je to pre niekoho ako je ona márne?

"Uhm.. prečo jednoducho... Myslím tým.. Počula som o takej... droge... alebo veci zvanej IV...F?"

Po tom čo vyslovila tieto slová, Davi znova schmatla deku a rýchlosťou svetla sa ňou zakryla. To preto, že muž pred ňou znova vzplanul. Ale tento raz bola jeho aura sto krát temnejšia vďaka čomu, sa Davi znova rozklepala strachom akoby sa pred ňou zjavil ten najstrašidelnejší duch. 

Bola tak vydesená. V tej chvíli si bola úplne istá, že tento muž je vážne  nebezpečný. Nikdy pred tým ju žiaden človek nedokázal takto vystrašiť. 

Medzitým si Sei uvedomil, že dievča vedľa neho sa trasie strachom. A aj tak sa donútilo hovoriť.

"P-prepáč," povedala. Jej hlas bol slabý a chrapľavý ale na počudovanie stačil na to, aby sa Sei ihneď upokojil. 

"Povedz, naozaj chceš aby som na teba použil drogy?" 

Jeho ľadovo-chladný hlas primäl Davi uvedomiť si aký hlúpy bol jej nápad. Zachvela sa hanbou a v tom istom čase bola vďačná za to, že tento muž nehľadiac na jeho strašidelnú auru a tajomno, ktoré ho obklopovalo, vyzeral, že nad touto možnosťou ani len neuvažoval. 

"O- ospravedlňujem sa. Zabudni na to prosím, Ja... budem sa snažiť...ťa zviesť."

"V poriadku. A tá IVF, už na to nikdy ani nepomysli."

Davi dokázala cítiť jeho úplnú nenávisť k IVF.  Vedela, že toto pre neho nebola jednoduchá záležitosť. Mala dokonca pocit, že to pre neho bolo taboo. 

"Uhm... mohla by som ťa poprosiť... môžeš mi dať nejaký čas na... aj jeden deň je fajn..." Davi nedokázala pokračovať v tom, čo chcela povedať. Chcela nejaký čas na to aby prišla s nejakou stratégiou, urobila prieskum a naučila sa umeniu zvádzania. Pretože nepatrila k babám, ktoré sa vrhnú do boja bez zbrane. 

"Zajtra odchádzam do zahraničia. Budeš mať čas, ktorý chceš. Ale varujem ťa, ani nemysli na to, že porušíš pravidlá, kým budem preč."

Maskovaný muž hovoril, akoby už porozumel tomu čo chcela, potom jej nedbalo vzal z rúk pásku na oči. Opatrne jej ňou zaviazal jej nádherné oči, zatiaľ čo ona behom celého procesu len napäto sedela. 

Potom, Sei hľadel na jeho oslepenú manželku a nemal, žiadnych slov, ktorými by ju vedel opísať. 

"Teraz choď spať," povedal, keď si zložil jeho čiernu masku. Davi si mohla len predstavovať čo robí až kým nepočula, že na stolíku vedľa neho  niečo zľahka dopadlo. Vedela, že je to jeho maska. 

"D-dobrú noc," povedala, no muž jej neodpovedal. Len si potichu ľahol, Davi teda urobila to isté.

...

Bolo už po polnoci ale Sei sa rozhodol vstať z postele. Opatrne odsunul ľahkú a jemnú ruku jeho manželky, ktorá násilne objímala jeho krk akoby sa ho snažila uškrtiť.  Jej pomalé dýchanie mu napovedalo, že hlboko spí. 

Zapol svetlo, sadol si a potichu sledoval jej spiacu tvár spolu s jej neuveriteľnou polohou spánku. Vôbec sa nesprávala ako dáma a jej spánok vyzeral akoby chcela monopolizovať celú posteľ, akoby to bolo jej osobné teritórium. 

Páska na oči bola... v skutočnosti na nič. Už bola okolo jej krku. Sei sám osebe neočakával, že by mohlo byť toto dievča behom spánku tak divoké. S jej násilnými a náhlymi pohybmi nemohol na spánok ani len pomyslieť. 

Jeho oči pri myšlienke na to, že je to zvláštne stvorenie tajomne zažiarili. Jediné čo robila, bolo, že ticho spala, bez toho aby sa starala o okolitý svet a predsa mu dokázala sťažiť život, dokonca ho vykopnúť z jeho vlastnej postele.  Jeho božské obočie sa zmraštilo nad faktom, že v skutočnosti  nebol vôbec nahnevaný. Prekvapivo bol k jej pravdepodobne neodpustiteľnému správaniu tolerantný. Bolo to niečo, čo sa mu nikdy predtým nestalo.