19 ročná Davi sa vydá za cudzinca, ktorého nikdy pred tým nevidela a to všetko len pre to, aby zachránila svojho malého brata. Po svadbe však zistí, že je viazaná určitou úlohou jej úlohou je zviesť jej chladného manžela, ktorý sa nikdy pred tým o n...
Prešla dlhá chvíľa a pár tam stál zatiaľ čo po nich stekala kaskáda kvapiek vody, ktorá zmáčala ich aj celé ich okolie.
Neprestajný prúd chladnej vody stlmil jej búšiacu bolesť hlavy a vyčistil jej myseľ.
Nakoniec Davi odtiahla hlavu od sprchovej hlavice a otvorila oči. Bola v údive keď zistila, že sa po celý čas opierala o Seiovu hruď a že ju objíma okolo pása.
„S-sei?" zamrmlala, keď sa mu snažila pozrieť do očí ale Sei ju zastavil. Držal ju za plecia a o krok od nej odstúpil. Čo zapríčinilo, že jej obočie sa zmraštili, keď sa jej jej manžel opýtal...
„C-cítiš sa už lepšie?" opýtal sa jej nežne.
„Mm... Myslím, že áno," odpovedala, aj keď sa kvôli opici cítila slabo. Sei jej ešte stále nedovolil, aby sa naňho pozrela, takže a Davi začala čudovať. No vo chvíli, čo sklonila hlavu a zbadala svoje zmáčané telo, okamžite sčervenela.
'J-je toto dôvod prečo nechce aby som sa k nemu otočila?'
Davi si potom spomenula na deň, keď si zobliekla oblečenie a postavila sa pred jeho oči nahá. Vtedy si myslela, že sa mu to bude páčiť no SeI ju zakryl županom.
'Err... naozaj ma takto nechce vidieť? Alebo sa len hanbí? Je na to nejaký dôvod?'
Čudujúc sa prečo sa Davi rozhodla tentoraz svojho nevinného manžela ušetriť. Okrem toho si myslela, že aj keď je toto skvelá príležitosť, nemala dosť energie na to, aby ho teraz zvádzala.
„Uhm... Sei, už to zvládnem sama... Už ma tu môžeš nechať," povedala. Avšak, muž za ňou zaváhal a napokon povedal:
„S-si si istá? Čo ak spadneš?" opýtal sa ustráchane bez toho, aby pustil jej plecia, načo sa Davi jemne zachichotala.
„Neboj sa, už mi je dobre... sľubujem, nespadnem." Nevediac či jej má alebo nemá veriť, ju napokon Sei pustil.
„Dobre. Počkám ťa vonku. Nezamykaj si dvere," odpovedal, uistil sa, že jeho manželka naozaj stojí stabilne a opustil kúpeľňu.
Len čo vyšiel von, okamžite si vydýchol. Mal pocit, akoby práve prežil boj so svojím extrémne búšiacim srdcom. Rukou si zakryl ústa a druhou rukou si zašiel do vlasou, zatiaľ čo neprestával mrmlať:
'Upokoj sa... upokoj sa...'
„..."
Medzitým dievča, ktoré ostalo v kúpeľni samo, použilo kraj vane na to, aby si oprela a horko-ťažko si začala dávať dole oblečenie, aby sa mohla okúpať.
Avšak, zatiaľ čo sa snažila vmasírovať si do vlasov šampón, začala si spomínať na to, čo sa stalo minulú noc. Spomenula si, že Sei bol zranený a jej aj tak nebolo dovolené vidieť ho. Spomenula si, že šla za Hinari a celú noc pila pretože bola naozaj ranená. Spomenula si, že povedala Seiovi, aby s ňou utiekol. A nakoniec si spomenula ako si naňho obkročmo sadla, povedala aby zatvoril oči a....
Čupla si a ťahala sa za vlasy.
'Počkať... čo sa stalo potom? Naozaj som ho naučila ako sa dáva francuzák?'
Nútila sa spomenúť si, no na jej sklamanie to nedokázala. Zdalo sa, akoby bola tá časť jej spomienok nenávratne stratená, akoby jej niekto zmazal všetko, čo sa v tú noc stalo.
Zatiaľ, čo sa snažila spomenúť si, si vymyla šampón z vlasov...
'Obkročmo som si naňho sadla. Zareagoval vôbec? Ahh... prečo si to nepamätám? Počkať... nehovorte mi, že som zaspala hneď po tom, ako som mu povedala, aby zatvoril oči... to vážne?!'
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
