I Love You Monster (SK)

64. Len rýchly jednoduchý bozk

Len čo jej pery jemne pristáli na tých jeho, svet sa zastavil akoby čas ani nikdy pred tým neexistoval. 

V Davinej mysli sa okamžite zjavila iskra tak mocná, že by dokázala založiť oheň, ktorý sa instantne rozšíril do celého jej tela. To nečakané kúzlo ju prichytilo nepripravenú. Nečakala, že v momente, čo sa ich pery stretnú na zem spadne smrtiaci meteorit, ktorý zničí celý svet no zároveň odhalí bilióny tých najžiarivejších hviezd. 

Jeho neuveriteľne teplé pery prekvapili všetky jej zmysly a spôsobili, že všetky jej myšlienky sa razom vyparili.  To čo malo byť len rýchlym bozkom trvalo viac ako päť sekúnd, až kým to nakoniec neprelomila a nestiahla sa so srdcom búšiacim divokejšie než kedykoľvek pred tým. 

Len čo sa odtiahla, ich oči sa stretli v hlbokom pohľade.

Potom nastalo dlhé ohlušujúce ticho, počas ktorého na seba len nemo hľadeli.

Až kým Davi napokon neotvorila ústa.

"V-vitaj doma.... J-j-ja pôjdem pripraviť večeru," povedala náhlivo s chvejúcim sa hlasom a tvárou, ktorá sa úplne celá sfarbila do červena pred tým, ako odkráčala tak rýchlo ako len vedela.

Hľadiac na jej miznúcu siluetu ostal maskovaný muž nehybný, očarený a bez slov. Jeho strašidelná aura a nepredstaviteľný chlad úplne  prestali existovať v momente, čo ho pobozkala. Akoby ten bozk jednoducho vyhladil každý náznak života, ktorý zvyčajne vyžaroval. Akoby bol ten bozk kliatbou, ktorá ho zmenila na ozajstný dýchajúci kameň.

"O môj bože! To bola tá bitka o ktorej hovorila? Ah! Moje čisté, nevinné oči boli poškvrnené. Kedy ste sa vy dvaja začali k sebe chovať tak sladko?"

"Hej. Počuješ ma?" Zakiho hlasný hlas by sa dal prirovnať k hlučnému budíku, ktorý ho prebudil z hlbokého spánku. Kameň sa konečne pohol, postavil sa a uvoľnil si kravatu v tom istom čase. 

Bez slova, akoby ani nič nepočul, kráčal maskovaný muž ku schodom. Šiel rovno do svojej pracovne a len čo za sebou zatvoril dvere, oprel sa o ne a dlho tam len tak stál, než prešiel ku kúpeľni. Pustil si sprchu a bez toho, aby si vyzliekol košeľu nechal po sebe bez prestania stekať vodu. 

Medzitým dievča v kuchyni malo ešte stále problém sa upokojiť. Aj keď si myslela, že sa pripravila dostatočne, pohlo to ňou. Jednoducho len nečakala, že to v nej vyvolá takýto pocit. Prekračovalo to všetky jej očakávania. Nevedela, že jeden bozk dokáže vypnúť celé jej vedomie proti jej vôli. 

Bol to len rýchly jednoduchý bozk, naplnený neskúsenosťou a nevinnosťou a predsa to zapríčinilo nezastaviteľný požiar  v jej hrudi. Požiar ktorý nikto nikdy nedokázal založiť. Mala pocit, akoby ten bozk, ktorý bol pôvodne súčasťou jej misie, bude v nej naveky vrytý ako spomienka, na ktorú nezabudne do konca svojho života.