I Love You Monster (SK)

18. Prečo si nahnevaný?

Nasledujúce ráno v Sivej rezidencii.

Davi sa prebudila zmätená. Uvedomila si, že je už ráno nasledujúceho dňa a keď si spomenula čo sa stalo na ich prvom rande, hlava sa jej zatočila ako koleso na kolovrátku. 

O môj bože, čo som to urobila?

Držala sa za hlavu a ťahala sa za vlasy akoby bola podnikateľkou, ktorá cez noc prišla o spoločnosť. Jediná myšlienka, ktorá jej prebehla mysľou bola,

'Môj život skončil'.

"Bolí ťa hlava?"

Seiov hlas bol ako chladný vietor, ktorý náhle obklopil Davino vedomie. Bola tak vystrašená, že odrazu schmatla deku a prikryla sa ňou. 

"N-n-nie, som v poriadku," odpovedala chrapľavým hlasom.

Seiove oči vidiac reakciu dievčaťa sa za maskou zúžili. Nehľadiac na to sa však pohol jej smerom a sadol si k nej na posteľ. 

"Včera si odpadla. Lekár povedal, že je možné, že si phasmophobička. Je to pravda?"

Davi bola stále nervózna no Seiove slová zneli nejakým spôsobom nežne, čo ju primälo pomaly spustiť deku, pokukovala naňho spoza nej ako mačka. A po krátkej chvíli prikývla. 

"Tak prečo si napriek tomu vstúpila do domu?"

"P-pretože máš rád horory?" 

"Kto povedal, že mám rád horory?"

"Hah? Ale nebol si ty ten, kto vybral..." Davi nemohla ďalej pokračovať. Uvedomila si, že to nebol on, kto ju tam dotiahol, bola to ona. Počkať, bolo to teda len nedorozumenie? 

Davi tomu nemohla uveriť a znova si zahryzla do pery.  V ten moment, stačil Seiovi len jeden pohľad a vedel, že ho nepochopila. 

"Prepáč," povedala zatiaľ, čo naňho hľadela, vrtiac sa ako rozkošné, hanblivé dieťa. 

"Za čo?"

"Pretože naše prvé rande bolo tak chaotické."

"To nebola tvoja chyba," povedal pevne. Potom zodvihol jeho elegantnú, dlhú ruku a nežne položil svoju dlaň na jej hlavu a pohladil ju po vlasoch. Užasnutá Davi nemala slov. Ten krátky moment trval celú večnosť a ona mala pocit, akoby sa všetky zamrznuté nervy v jej tele roztopili ako čokoláda na slnku. Č-čo sa to deje?

°°°  

Po tom, čo Sei vyšiel z Davinej izby jeho nežná aura sa okamžite zmenila na neuveriteľne chladnú len čo jeho oči spočinuli na Zakim.

"Čo sa stalo s ľuďmi, ktorí ju týrali?"

"Hmm... nuž doteraz nehanebne žijú v rezidencii." 

"Znič ich."

Seivoe slová boli ako obvykle tyranské, nenechávajúce Zakimu priestor na vyjadrenie jeho názoru. Avšak ako sa dalo čakať, Seiove rozhodnutie bolo rovnaké ako to jeho, takže mu stroho odpovedal so zlovestným úsmevom na tvári, ktorý mu vravel, že to už urobil. 

"Ale čo robiť s tým domom? Zistil som, že sa tam už nechce znova vrátiť." Povedal Zaki zatiaľ čo skúmal Seiov výraz. 

Avšak Sei len krátko odpovedal "Získaj ho", bez toho aby  prejavil akúkoľvek emóciu z čoho bol Zaki trochu sklamaný. Ale Zaki bol aj tak tvrdohlavý a Seiova momentálna nálada ho veľmi zaujímala. 

"Inak, Sei... Očividne si odvčera veľmi nahnevaný. Prečo? Je to pre to, že prvé rande s tvojou ženou bolo chaotické? Je to pre to, že ti roztrhala tričko a vyzeral si po prvý raz v živote strašne? Je to pre to, že tvoja rozkošná zajačia maska mala rovnaký osud ako ty? Je to preto..."

"Sklapni."

"Haha. Jasné, jasné. Mám to. Ale osobne si myslím, že si nahnevaný kvôli tomu, čo sa jej stalo všakže? Bojíš sa o to..."

"Vypadni. Ihneď."

"Áno, áno. Odchádzam, odchádzam. Prečo nemôžeš byť raz za čas milý?"