I Love You Monster (SK)

37. Ten, kto ju rozplakal

V strede veľkej cesty, ktorú obklopovali nespočetné farebné kontajnery, maskovaný muž hladkal po vlasoch dievča plačúce mu v náručí. Vyzeral akoby sa zúfalo snažil upokojiť ju, no nevedel ako to urobiť. 

Zaki, ktorý bol momentálne majstrom v čítaní jazyka Seiovho tela, bol vnútorne znovuzrodený. Bol si istý, že Sei bol momentálne príliš znepokojený a šiel sa z toho zblázniť jednoducho preto, že to bolo po prvý raz čo sa Sei takto choval. Bolo to akoby bol bezmocným otcom, ktorý je k smrti znepokojený zisťovaním ako utíšiť svoje dieťa, aby prestalo plakať. 

Nuž, išlo mu to dobre, berúc do úvahy, že to robil po prvý raz. Objímať ju a takto ju hladiť bol to to najlepšie čo mohol muž urobiť. Avšak pre Zakiho, ktorý sledoval Seia odkedy boli mladí, bolo surrealistické vidieť ho preukazovať niekomu toľko nehy. Spomenul si, že naposledy, keď Sei niekoho objal mali dvanásť rokov. 

Zaki sa hľadiac na nich usmieval, aj keď vedel, že na oslavu je ešte priskoro. Nakoniec vedel, že to nie je tak jednoduché.... a pravdepodobne nikdy nebude.

Po nejakej chvíli sa Davi konečne upokojila a začala pomaly púšťať Seia. Utrela si slzy a pozrela sa naňho.

"Prišiel si ma zachrániť však?" opýtala sa, no muž akoby bez slov zamrzol, len jej prikývol. Devi cítila, že čosi je s ním v tomto momente akosi iné.  No mysliac na to, že sa o ňu strachoval sa rozhodla mu ukázať, že je v poriadku.  Žiarivo sa naňho usmiala a znova k nemu prehovorila. "Nuž, bola som jemne znepokojená, pretože som sa bála, že mi nikto nepríde pomôcť no potom si sa zrazu objavil! Ďakujem."

Jej slová boli sladké a úprimné.

Avšak maskovaný muž bol znova ticho  a vec, ktorú urobil neskôr takmer zastavila Davino srdce. Jeho dlhé prsty zrazu utreli zvyšné stopy po slzách na jej tvári tak jemne, ako vždy. Nevedela prečo, no spôsob akým sa dotkol jej tváre v nej vyvolával pocit akoby sa jej úprimne a smutne ospravedlňoval, akoby bol on tým, kvôli komu plakala. Pocit, že jeho gesto bolo trochu cez čiaru trýznil pri pohľade naňho jej srdce. Nebola si istá, či to bola len jej predstavivosť alebo si to namýšľala. No mala pocit akoby sa za to vinil.

Dotkla sa jeho ruky, ktorá bola položená na jej tvári a žiarivo sa naňho usmiala. 

"N-naozaj som v poriadku. Myslím, že som len príliš šťastná, že si prišiel, to preto. Haha." Davine slová neboli lož. Dôvod prečo plakala nebol, že bola vystrašená, bolo to preto, že Sei prišiel a zachránil ju. Nemohla uveriť tomu, že sa naozaj ukázal a to jej vohnalo slzy do očí. 

Našťastie po chvíli ticha, muž konečne prehovoril.

"Nie, nie si," povedal, vďaka čomu bola Davi na moment bez slov.

"Vôbec nie si v poriadku," povedal a čupol si pred ňou. Dotkol sa jej nohy a potom sa pozrel hore. 

"Zodvihni ju." prikázal a Davi mohla urobiť len počúvnuť rozkaz.

Len čo zodvihla nohu, jej inštinkt ju podvedome primäl prekrížiť si ruky a objať sa. Bolo to preto, že Seiova aura horela zjavne intenzívnym hnevom len čo zbadal ako príšerne doráňané a krvavé má nohy.