I Love You Monster (SK)

44. Krok #14

"Uhm... Ďakujem."

Počujúc jej poďakovanie Sei prikývol, no neuhol pohľadom, pretože dievča vyzeralo, že chce ešte niečo povedať. 

V tej chvíli Davi okamžite vymenila zbrane. Výsledok kroku 19 nebol jasný, takže na vykonanie ho asi ešte nieje ten správny čas, avšak, Davi vedela, že ešte vždy dokáže využiť situáciu na iný krok z jej plánu.

A tak myslela na krok #14

'Krok #14; Nebuď príliš ochotná'

Davi si pamätala slová jej kamarátky ohľadom tohto špecifického triku. Povedala, že väčšina mužov nepovažuje extrémne ochotné ženy za atraktívne. Možno preto, že sa im takýto človek zdá byť nudný a nie je pre nich žiadnou výzvou. Čo viac, Davi vždy neznášala ochotné, poslušné bábky, takže ak by chcela povedala by 'nie' aj tomuto mužovi.

"Uh... myslím, že budem predsa len radšej ak mi pomôžu okúpať sa slúžky," povedala spôsobom, znejúcim tak trochu hanblivo a podlo zároveň. Nuž, časť z toho bola trestom za zo, že jej neukázal jasnú reakciu. 

Avšak, Sei zostal ticho akoby ho to vôbec netrápilo. "Dobre. Počkaj tu a nehýb sa. Zavolám ich," povedal a vyšiel von z kúpeľne.

° ° °

 Neskôr v ten deň, strávila Davi celý čas študovaním jej kníh zatiaľ čo Sei znova niekam odišiel.

V čase, keď dorazil domov, sa už Davi chystala spať. Hľadiac na strop, bola čakajúc naňho hlboko ponorená do vlastných myšlienok. Premýšľala nad tým, čoby k nej Sei mohol cítiť. V jej očiach sa ich vzťah definitívne zlepšoval. Sei bol k nej od začiatku dobrý no v poslednom čase mala pocit, akoby ju začínal rozmaznávať. No keď prišlo na zvádzanie, stále sa zdalo, akoby mala pred sebou ešte dlhú cestu. 

Zatiaľ čo premýšľala, nevšimla si, že Sei už vošiel do spálne. To salo mužovi možnosť, sledovať dievča ležiace v posteli, stratené vo svojom vlastnom svete. Bez slova k nej vykročil a hlasnými krokmi dal najavo svoju prítomnosť, vyhýbajúc sa tomu, že ju vyľaká.

Len čo si ho Davi všimla, okamžite si sadla. "Vitaj doma," povedala mäkko keď sa k nemu otočila.

Sei si sadol na kraj postele a len zamrmlal. "Mm."

Prešlo pár minút a obaja už ticho ležali, zhruba tri palce jeden od druhého. Davi vedela, že Sei nemôže zaspať a z nejakého dôvodu mala rovnaký problém. Dve lampy na každom kraji postele stále vydávali jemné svetlo naprieč celou miestnosťou a Sei mal na sebe ešte vždy masku. To ticho bolo prenikavé no z ani jednému z nich nebolo nepríjemné.

"Nad čím si premýšľala?"

Nezvyčajne začal rozprávať Sei. Počujúc ho bola Davi ohromená a na jej tvári sa zjavil žiarivý úsmev. Pred tým, než mu odpovedala, prikotúľala sa k nemu a pozrela sa mu do tváre.

"Hmm. Premýšľala som nad tým, či sa ťa môžem na niečo opýtať. Môžem?"

"Pýtaj sa."

Davina tvár sa počujúc jeho dovolenie kompletne rozjasnila. V jej očiach zažiarilo vzrušenie a dychtivosť, keď otvorila ústa.

"Na... na škále od 0 do 10, ako veľmi chceš... myslím tým, ako veľmi ma máš momentálne rád?" opýtala sa a čakajúc na jeho odpoveď zatajila dych.