I Love You Monster (SK)

57. Jediné peklo svojho druhu

"To je ľahké... len ju nechaj nech ťa zbije a bude po to všetkom!"

Počujúc Zakiho radu, Sei striasol zo svojho ramena Zakiho ruku. 

"Nemôžem ju teraz zobudiť. Stále sa musíme rýchlo vrátiť späť," povedal a Zaki sa mohol len zaťahať za vlasy, ukazujúc tak jeho extrémne sklamanie.

Do pekla! Aké zlé načasovanie.

"Tak ju len nechaj nech ťa zbije, keď sa oficiálne vrátime, dobre?" Zaki očividne znel akoby len chcel vidieť ako Seia bije jeho žena, takže Sei mu na to len chladne povedal "Sklapni" keď kráčal ku vchodu. 

O pár minút neskôr, sa dvere ich spálne jemne a potichu otvorili.

Zvuk krokov sa priblížil a Sei si sadol na kraj postele, zatiaľ čo lampa na nočnom stolíku jemne osvetľovala celú izbu. 

Sei dlhú sobu hľadel na spiace dievča, ktoré v rukách ešte stále držalo knihu, než knihu pomaly vzal a položil ju na nočný stolík. 

Z nejakého dôvodu sa Sei, hľadiac na jej pokojné takmer anjelské črty cítil zrazu príjemne, akoby bola očarujúcou oázou uprostred šírej a suchej púšte.

Potichu ju takto sledoval ešte dlhú dobu až kým ju reflexívne nezačal hladiť po jej jemnom líci tak nežne ako vždy.

Len čo si Sei uvedomil, čo robí, ostal v nemom úžase. Chystal sa ruku stiahnuť, no Davi sa za ním zrazu natiahla, čo zapríčinilo, že Sei na mieste zamrzol, akoby bol zlodejom prichyteným pri čine. Davi ho okamžite so zatvorenými očami chytila za ruku a objala mu ju, akoby bola jeho ruka akýsi plyšový macko. V tej chvíli sa cítil, akoby doňho udrel blesk zatiaľ čo dievča len ďalej nepúšťajúc jeho ruku pokojne spalo.

Sei sa potom ani nepohol. Nechcel ju zobudiť, no tiež potreboval odísť tak skoro, ako to len šlo. Nanešťastie nevedel,  ako  má odtiahnuť svoju ruku bez toho, aby ju zobudil. 

Medzitým poslal Zaki Seiovi správu. Dochádzal im čas a potrebovali ihneď odísť. Avšak, Seiova odpoveď zapríčinila, že jeho oči sa doširoka roztvorili a on si musel správu prečítať ešte raz, aby sa uistil, že nevidí preludy. "Prines plyšového macka."

"Hah?! Plyšového macka?! Prečo?" Zakiho hlasný hlas sa ozval tichou halou. No on čoskoro pochopil, čo sa deje.

"YiJin, zožeň plyšového macka, rýchlo! Choď do domu pre slúžky, možno jedného majú." YiJin okamžite zmizol a o pár minút sa už vrátil s malým plyšovým mackom v rukách.

Zaki ho vzal a okamžite bežal hore. Len čo jemne otvoril dvere spálne, jeho oči takmer vypadli z jamôk od prekvapenia, vidiac Seia vo zvláštnej pozícii zatiaľ čo dievča objímalo jeho ruku. Potichu prikročil k Seiovi, snažiac sa zo všetkých síl nevydať žiaden zvuk. Zakimu bolo jasné, že vo chvíli, keď ju zobudia, nepodarí sa im už odísť načas.

A tak, akoby boli  elitnými parťákmi pri procese zneškodňovania bomby, začal Sei ťahať svoju ruku z jej zovretia, zatiaľ čo sa Zaki snažil opatrne ju nahradiť plyšovým mackom. Avšak, v priebehu celého toho procesu sa Davine obočie zrazu zmraštilo, čo zapríčinilo, že obaja muži  sa okamžite zastavili a zadržali dych. Stáli tam nehybne, neodvažujúc sa ani dýchať, ako dokonalé kamenné sochy, až kým sa dievča znova nevrátilo k tvrdému spánku. 

Vo chvíli, keď dievča znova zaspalo, Zaki naznačil Seiovi aby pokračoval v ťahaní jeho ruky a krátko na to už bola bomba zneškodnená. Avšak len čo sa Sei postavil, Davi sa nečakane pohla, a Zaki z ničoho nič stiahol Seia dole naznačujúc mu, aby sa okamžite schoval. So zmäteným pohľadom nemal Sei na výber iné ako poslúchnuť chlapa, ktorý ho ťahal dole na zem, akoby boli vojakmi ukrývajúcimi sa pred nepriateľom. Zaki si zakrýval ústa, vyzerajúc ako dieťa, ktoré sa zúfalo snaží potlačiť smiech, zatiaľ čo Sei bol ako zmätený kameň, vyzerajúc akoby sa snažil prísť na to, čo práve robia a čo sa to do pekla práve deje.

O sekundu na to začuli jej vzdych. 

Obaja kompletne zamrzli, keď zbadali že svetlo sa zhaslo.

Do čerta! Je hore!

Našťastie sa zdalo, že je hore len napoly, keďže zhasla svetlo a ihneď sa vrátila k spánku.  Len čo si uvedomili, že spí, obaja opatrne ako dvaja ninjovia  vyšli z izby. 

Len čo  sa dostali do haly, zhlboka sa nadýchli, akoby  konečne po dlhej dobe strávenej pod vodou vyplávali na hladinu.

Tá skúsenosť bolo jediné peklo svojho druhu, na ktoré ani jeden z nich nevedel reagovať. Nikdy pred tým v takejto situácii neboli.

Do pekla! To bolo extrémne.

Len čo sa dostali von z domu, Zaki prepukol v tak veľký smiech, že sa mu z toho po lícach kotúľali slzy. Sei, na druhej strane, sa len znova pozrel na dom a len tak tam ticho stál pred tým ako znova odkráčal k autu.