I Love You Monster (SK)

70. Záblesk nádeje

V sivej rezidencii.

Bolo už po polnoci, keď Zaki vkročil do Seiovej pracovne. Bol prekvapený, že je Sei ešte hore, obzvlášť keď bol teraz v tomto dome. Sei bol vždy nočnou sovou, no odkedy tu začala žiť Davi, stalo sa to jediné miesto, kde bol ochotný fungovať podľa normálnych pravidiel denného svetla. 

Dom, ktorý bol pred tým len domom, sa preňho zmenil na domov. Stal sa miesto, kde môže spať pokojne, akoby konečne našiel svoje teplé a bezpečné nebo. 

"Čo robíš? Nemôžeš zaspať?" opýtal sa Zaki, keď si sadol oproti Seiovi. 

Avšak muž ostal ticho, vďaka čomu si mohol Zaki len povzdychnúť a lenivo sa oprieť o gauč.

"Sei vieš, že si sa začal meniť?" pokračoval, keď hľadel na mesiac nazerajúci dnu cez obrovské okno. 

"Ako?"

Seiova odpoveď okamžite vystrela Zakiho chrbticu. Jeho upírie črty tváre sa zmenili na ešte zlovestnejšie, keď sa darebácky a veľavravne zaškeril.

"Konečne sa začínaš poľudšťovať. Mení ťa znova na človeka. A to v tak prekvapivom tempe," odpovedal mu a Sei znova stíchol. Jeho tvár si aj naďalej ponechala bezvýraznosť. Avšak v jeho očarujúcich chimérskych očiach zažiarilo jemné svetlo.

Zaki, ktorý po jeho boku strávil väčšinu svojich dní  a ktorý naňho po celý čas dával pozor, bol medzi malou hŕstkou tých, ktorí vedeli akým monštrom Sei v skutočnosti je. Vedel to tak dobre, že by si nikdy ani len nepredstavil, že by ho mohol niekto takto obmäkčiť.

Vidiac ho takto si uvedomil, že Davina existencia už viac nebola len špeciálnou. Bola omnoho viac. Bola doslova zábleskom nádeje, ktorý dokázal v Seiovi znova zapáliť city. 

Ahh.. takže je to pravda hah, láska je naozaj čosi, čo by nemalo byť nikdy podceňované.

Prešiel nejaký čas a Sei ležiaci na posteli, zostal aj naďalej úplne čulý. Hľadel na bieleho plyšového macka na stole a knihy, ktoré boli položené vedľa neho. Izba bola tichá. To ticho, ktoré ho nikdy pred tým netrápilo, bolo zrazu tak ohlušujúce, že kvôli nemu nedokázal spať.

V tej chvíli si uvedomil, že bez nej je tento dom len ďalším chladným miestom. 

° ° ° 

Nasledujúce ráno Sei kráčal dole schodmi, keď jeho pozornosť upútali hlasy Zakiho  a Ryou.  Zdalo sa, že sa o čomsi zhovárajú, no len čo ho zazreli, okamžite stíchli, načo mužove chladné oči ihneď spozorneli.

Namieril si to priamo k nim, keď sa pred ním zrazu zjavil mladý muž, YiJin. Pohľad na YiJina zdá sa chladného muža neuspokojil. 

"Prečo si tu?" opýtal sa chladne. Bolo to preto, že Seiovi už bolo jasné, že prišiel bez nej.

"Er... šéfe, uhm. Mladá pani ma sem donútila prísť, " odpovedal mu s oboma rukami za chrbtom, akoby pred ním niečo skrýval. Hnev chladného muža instantne zmizol vo chvíli, čo začul že mu prikázala aby prišiel. 

"Prečo?" 

"Požiadala ma, aby som vám dal toto."

YiJin pred neho vystrel ruku a len čo Sei zbadal čo drží v rukách instantne stratil reč.