Odpor

[3]

Výťah sa zastavil na poslednom možnom poschodí a to bolo to desiate. Na čo mu je taká veľká firma keď potom prepúšťa zamestnancov ako keby sa tu nezmestili doriti?
Žiadne ďalšie dvere sa na jeho poschodí nenachádzali, dokonca ani žiadny stolík za ktorým by sedela asistentka.

Pán všetko viem, všetko dokážem nemal určite problém sa o všetko postarať sám.
Neobťažovala som sa zaklopať na dvere a jednoducho som vošla dnu ignorujúc jeho nahnevaný pohľad, ktorý sa mi okamžite naskytol akonáhle som vkročila dnu.
Skôr než som ale stihla riešiť jeho nahnevaný pohľad, som si uvedomila, že chlap predo mnou je naozaj atraktívny.
Síce som z neho nepadala do kolien, určite bol sexy.

„Chápem, že si štetka a tým pádom nemáš slušné návyky, ale ešte raz sem prídeš bez zaklopania a prisahám, postarám sa o to aby ťa to niekto naučil kľudne aj z donútenia." Zalapám po jeho slovách po vzduchu a nechápavo sa na neho zamračím, čo do riti si myslí.

Je mi jasné, že mu niekto musel povedať kto sem ide, hlavne kvôli bezpečnosti o jeho snobskú riť, ale po týchto slovách by som sa ho ani nedotkla.
A čo jeho slušné správanie? To by sa mal radšej naučiť ako poúčať iných. 

Jeho ostro rysovaná sánka je prudko zaťatá od hnevu a jeho azúrové oči ma prepaľujú skrz na skrz sťa blesky. Vydýchnem vzduch a zasmejem sa uvedomujúc si akú som mala pravdu, egoistický peknučký chlapček, ktorý nevie čo chce. A keďže má peniaze, automaticky si myslí, že môže veľa.

„Ešte raz, ma nazveš štetkou a ty budeš ten ktorý sa bude niečo učiť odo mňa, pozri si svoje spisy a povedz mi čo ti vlietlo do tej prázdnej hlavy, že si vyhodil Carmen." Tentokrát nie som ja tá ktorá sa tvári prekvapene a ja si môžem dovoliť tvrdiť, že som práve kopla do veľmi slabého miesta.

Niekto ako on je určite zvyknutý na dobré správanie, pravidlá a slušnosť a to je to čo ja nemienim dodržiavať ani ak by sa jednalo o vyššie postaveného.
Som drzá, papuľnatá a niekedy neviem kedy prestať. No vadí to?
Teraz rozhodne nie.
Založím si ruky na prsiach a pomaly prejdem ku stolu za ktorým sedí a sadnem si pred neho na stoličku.

Nemienim sa hrať na nevinné dievčatko, ktoré príde prosiť, stojím si za tým, že urobil chybu a som ochotná mu to dokázať.
Som rovnako tvrdohlavá ako on a budem sa s ním hádať ako dlho len bude vládať. A ak on začal s hnusným prístupom, nemám problém v tom pokračovať.

„Carmen? Chceš si zničiť budúcnosť kvôli nejakej žene? Neviem či ti za to stojí." Prehovorí nezaujato no naozaj niečo začne ťukať do klávesnice a ja dúfam, že práve nevolá ochranku ale naozaj hľadá ten hlúpy spis. Prekvapuje ma, že nezačal kričať alebo peniť nad mojim prístupom, no ostávam chladná rovnako ako on. Nemienim sa už ospravedlňovať za moje správanie. 

„Áno mám to tu, Carmen bola prepustená pretože naši sponzori zo Švajčiarska nám poslali ich profesionála, ktorý mohol nahradiť jej pozíciu ihneď." Pretočím očami a myknem plecami.
„Tak jej nájdi inú pozíciu, čokoľvek. Pozri, ja kľudne problémy mať môžem ale pochybujem, že ty áno. Začni konať pretože sa postarám o to aby som ti pokazila život tak, ako si ho pokazil ty jej."

A s tými slovami sa postavím od stola kráčajúc preč. Nezatváram za sebou dvere a ignorujem aj jeho krik aby som sa vrátila. A keď nastupujem do výťahu môžem vidieť jeho nazúrenú tvár ktorá smeruje mojim smerom, no je príliš pozde a výťah sa zatvára smerujúc tak dole.

Jedna nula debil.