Otvorím dvere od jeho kancelárie a okamžite si všímam jeho nahnevaný pohľad, ktorý sa ale ihneď mení na jemný úsmev.
„Bolelo by ťa niekedy zaklopať?" Zasmeje sa a sklopí laptop venujúc mi tak celú svoju pozornosť aj cez to, že určite rieši niečo dôležité.
Aj keď, čo môže byť dôležitejšie ako ja?
„Na čo? To iba míňa časom a navyše nerobíš tu nič také čo by som nemohla vidieť. Alebo?" Myknem plecami a sadnem si pred neho uvažujúc v akej je nálade.
„Čo to máš?" Opýta sa zvedavo a natiahne sa pre moje papiere v rukách, ktoré ale stihnem oddialiť, nad čím mi on venuje nahnevaný pohľad.
Hundroš, čistý šmolko hundroš.
„Nechcem aby si sa pýtal alebo čokoľvek proste, potrebujem aby si mi zohnal fakt dobrého právnika, ktorý by mi vybavil zákaz priblíženia."
Na jeho tvári sa zjaví nechápavý výraz no akonáhle mu podám papiere a on si ich začne čítať viem, že to chápe.
„Dobre, zavolám a príde ešte dnes ak je to také súrne." Prikývnem a natiahnem sa pre jeho laptop ktorý si otáčam ku sebe a otváram ho.
„Havaj?" Nechápavo sledujem rôzne hotely, obrázky a mapy havajských ostrovov no skôr než stihnem zistiť niečo viac Damien mi pred nosom zatvorí laptop a zoberie si ho naspäť.
„Medové týždne, nechaj sa prekvapiť príšera, teraz kvôli tebe musím hľadať niečo iné." Pokrútim nad ním nechápavo hlavou no i cez to sa usmejem vediac, že to všetko robí kvôli mne.
Zlatíčko moje.
„Vieš, že by stačilo si spraviť len pekný víkend tu?" Navrhnem nad čím sa on zhrozene nadýchne a chytí sa dramaticky za srdce.
„Šialená ženská." Okamžite po ňom hodím jedno z jeho pier ktoré ma pekne položené na stolíku no odpoveďou mi je jeho zvonivý smiech ktorý naplní celú miestnosť.
„Musím uznať, že tvoj smiech je ešte viac autoritatívny ako ty sám a rozhodne ešte lepší ako celý ty, fakt." Žmurkne na mňa a klasicky sa samoľúbo usmeje ukazujúc na seba.
„Toto je dielo Afrodity zlatko a ty ako moja žena, mi teraz urobíš kávu bez mlieka a cukru." Pretočím očami nad poznámkou bohyne a jeho tela, no odchádzam s úsmevom vediac, že rozhodne dostane kávu s mliekom a veľkou dávkou cukru.
Rozhodne mu nebudem robievať kávu doriti.
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
