„Pri sebe? Ty ma chceš pri sebe? Hovorím, že si chorý ale očividne aj na hlavu.” Jemne sa so stoličkou odsuniem a sledujem jeho pokojný výraz v tvári, vidieť ho nahnevaného je omnoho lepšie.
„Kvôli médiám samozrejme, aké si mala detstvo?” Povie a definitívne sa oprie o stoličku sám vediac, že pri mne si veľa práce neurobí.
Jeho chyba. Mohol mi povedať, že mám ísť do práce. Ale tak ak mi zaplatí, kľudne tu ostanem.
Na sebe má svoje typický obtiahnutý čierny oblek aj cez to, že vonku je naozaj teplo.
Baví ho tu sedieť v takom teple?
Postavím sa a prejdem ku stene, ktorá je celá zo skla a ja tak môžem vidieť celé mesto. Sakra, kvôli tomu sa tu oplatí sedieť.
„Ver mi, že ty nie si človek s ktorým sa chcem rozprávať o svojom detstve. Pozri, poviem ti ako to urobíme.” Myknem plecami, prejdem naspäť ku jeho stolu a rukami sa opriem o stôl sledujúc či chce niečo namietnuť no na tvári ma svoj typický pokojný pohľad.
„Ty, teraz pôjdeš dole a povieš, že to bol celé len vtip, alebo povieš, že sme sa rozišli, nič nebude a ja odídem do práce. Hotovo.” Greg v práci ma už určite zháňa no ako ho poznám, odpustí mi to. Nemeškám, ak to nieje život ohrozujúce.
Damien záporne pokrútil hlavou a zasmial sa. „Ak by život fungoval takto ľahko nebol by som tam kde som, chce to lepší plán, ktorý ja vymyslím.” Povie hrdo a premeria si ma pohľadom rovnako ako ja jeho.
„Kde pracuješ?” Povzdychnem si vediac, že ak mu to nepoviem aj tak si to nájde nejakým spôsobom. Čo iné sa dá totižto od neho čakať.
„V kaviarni, Cafee street, je to malá kaviareň neďaleko.” Prikývne, postaví sa a do ruky si zoberie svoj telefón.
„Keď dnes tak rada plniš moje rozkazy, ideš mi urobiť kávu. U teba v práci, samozrejme."
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
