Na jeho tvári sa po mojich slovách objavil nahnevaný výraz a to bolo presne to čo som aj chcela vidieť.
Čo si myslí, že robí?
To chce tete všetko vykecať? Prečo?
„Naozaj vtipné ale vy dvaja mi prídete ako keby ste sa už stretli, moja Freya sa síce nebojí rozprávať a hocikým no keď vás tak vidím."
Prehovorila teta nad čím som okamžite začala krútiť nesúhlasne hlavou. Ona je tá posledná ktorá by sa mala dozvedieť o tom že sa s ním až príliš osobne poznám.
„Ale teta, keby som sa poznala s takýmto... Naozaj očarujúcim mužom, už by som ti ho určite predstavila." Venovala som jej široký úsmev a rovnako tak aj jemu.
Hajzel.
Zvyšok večere sme všetci už strávili potichu, pohlbený vo svojich myšlienkach. Raz za čas teta Carmen prehodila niečo ohľadom práce, no ja už som nepovedala nič.
Keď sa môj pohľad raz za čas stretol s tým jeho bolo to kto z koho, ani jeden z nás nechcel uhnúť pohľadom a myslím že sme obaja čakali či ten druhý niečo povie, no nakoniec som to bola vždy ja ktorá zrušila toto očné dorozumievanie sa.
Nemienila som v jeho prítomnosti tráviť ani o sekundu viac, každý jeho pohľad ma pálil a spokojnosť v jeho tvári ma hnevala. Jasné, som jeho, mám na sebe jeho šaty, jem jedlo ktoré objednal on a dokonca sedím v reštaurácii ktorú si pravdepodobne prenajal.
„Ďakujeme za skvelú večeru pane, naozaj ma potešilo vaše pozvanie." Prehovorila teta Carmen zatiaľ čo sme nastupovali do auta.
Ak by mi ten hajzel takticky neotvoril dvere kľudne som mohla sedieť v zadu ignorujuc tak jeho prítomnosť.
„Hovorím že to nič nie je. Berte to ako ospravedlnenie za ten menší incident ktorý vznikol vo firme."
Pretočila som očami vediac že to bolo všetko ale nie malý incident, no ak chce tak nech tomu tak hovorí. Koniec koncov je týmto všetko uzavreté.
„Ale, som rada že sa to všetko vysvetlilo. A naozaj, Freya poďakuj pánovi Damienovi za tie šaty!" Zhíkla presne keď auto zastavilo pred našim domom a ja som sa na ňu nechápavo pozrela.
Svoj pohľad som potom presmerovala na Damiena, na tvári mu hral samoľúby úsmev a keď prehovoril, mala som chuť utiecť.
„Áno Freya, poďakuj pánovi Damienovi."
YOU ARE READING
Odpor
Romance„Neverím, že máš city!" Skríkla som na neho sledujúc jeho kamennú tvár na ktorej sa nejavil ani náznak súcitu. „Ak je to všetko, keď budeš odchádzať, zavri za sebou prosím dvere." Prehovoril a svoj pohľad vrátil naspäť do monitoru. Znechutene som s...
